[12] Lacko id 2085450 Nieznany


OtĄzky okolo sovietskeho partizĄnskeho hnutia



Martin Lacko



Until 1989, the problems of partisan movement were not only historical topic, but also political. Several factographic or interpretational deformations aroused from this fact. Negative aspects of the movement were suppressed completely. However, it is obvious that partisan provocations caused premature Nazi occupation of Slovakia. For decades, there has been a question whether the Soviet partisan commanders acted on their own or whether they obeyed orders from Moscow. Based on several predictors and parallels from other European countries, the author of the article positively inclines to second possibility. Stalin considered insurgent leadership to be śburgeoisś i.e. ideologically hostile. And premature Nazi occupation eliminated this śburgeoisś resistance to great extent. Similarly to Warsaw Uprising.



Jedným

z

neprehliadnuteľných fenoménov slovenských dejín 20.

storoćia bolo partizĄnske hnutie, ći v ĄirĄom zmysle partizĄni. Do

politicko-spoloćenského diania vstupovali priamo od roku 1944

a kontinuĄlne aj neskôr. Spomeňme len neslĄvnu rolu Zvńzu slovenských

partizĄnov pri nastoľovaní a podpore komunistického režimu v ŚSR,

masový vstup bývalých (ći už skutoćných alebo domnelých) partizĄnov

do armĄdy, bezpećnosti a v ĄirĄom zmysle ich úćasĄ v politike až do pĄdu

totality roku 1989Ś

PartizĄni sa stali symbolom pre jednu aj pre druhú stranu. Nielen

bojujúcu, ale aj pre tĄbory donedĄvna rozdelenej historiografie.

A samozrejme, aj pre pamńtnícku verejnosĄ. Pre jedných hrdinovia

nĄrodného odboja, symbol neporaziteľnosti, pre iných obyćajní

zĄĄkodníci, rovno banditi, ktorí nepomohli ani samotnému Povstaniu,

odboju, tým me

vate

nej oby

ľstvu.

V prípade oznaćovania partizĄnskeho hnutia vlĄdne istĄ termino-

logickĄ rozkolísanosĄ. TĄ je danĄ nielen vyĄĄie spomenutými osobnými

faktormi, ale sćasti možno aj profesijnou zadelenosĄou. Najmń pre domĄ-

cich historikov odboja bolo priam blasfémiou vyjadriĄ sa kritickejĄie

k samotnej podstate tohto fenoménu. Automaticky sa to oznaćilo za śde-

honestĄciu odbojaś. Už trocha inak je tomu, ak tento jav hodnotí pozoro-

vateľ stojaci mimo spomenutej platformy. Tak napr. podľa jedného zo

súćasných politológov, neodmysliteľnou strĄnkou partizĄnstva je śpouží-

vanie teroristických metód boja, namierených i proti civilistom, ktoré

súćasnosĄ odsudzuje nielen ako zĄkerné, ale aj ako nelegitímne.ś Teda

prĄve śterorizmusś je organickou zložkou partizĄnstva. 1 Alebo povedané 1 KODÁŚEK, J.: Charakter vojny a ľudské prĄva. In: VojenskĄ história, r. 2003, ć. 2, s. 129.

104





SlovenskĄ republika 1939 – 1945 oćami mladých historikov V

aj inak, bežne sa už uznĄva, že medzi śpartizĄnstvomś a śterorizmomś je

len nejasnĄ a krehkĄ deliaca línia. 2 To konećne badaĄ nielen na období druhej svetovej vojny, s ktorou je partizĄnstvo spńté najviac, ale aj

na dneĄných problémových oblastiach sveta. 3

Žiaľ, aj partizĄnske hnutie sa dostalo po novembri 1989 na okraj

historického zĄujmu. Nie preto, že by o ňom bolo zakĄzané písaĄ, ale

skôr nastal dojem, že k téme po polstoroćí opisovania až glorifikĄcie

niet fakticky ćo dodaĄ. Nie som si istý, ći by sme dnes naĄli aspoň troch

ľudí, ktorí sa systematicky a dlhodobo tejto otĄzke venujú a pritom píĄu

aj ćosi viac, než len tézy omieľané do roku 1989. 4

Iste by bolo treba mnoho nĄzorov z ćias ideologickej nadvlĄdy

marx-leninizmu, dlho oznaćovaných za vedecké, prehodnotiĄ. Napr. ćo sa

týka genézy partizĄnskeho hnutia, poćetnosti, bojových aktivít, vzĄahov

s obyvateľstvom atŹ. Doćkali by sme sa iste viacerých prekvapení. 5

VĄetky tieto aspekty napriek tomu pominiem a ostanem len pri

jednej jedinej otĄzke, síce chronicky znĄmej, avĄak obvykle pokladanej

za nevyrieĄenú, resp. nerieĄiteľnú: Boli partizĄnske akcie v období pred

29. augustom 1944 viac-menej spontĄnnou akciou alebo naopak koordi-

novanou, zamýĄľanou ćinnosĄou s cieleným efektom?

Radový slovenský historik by na túto otĄzku najskôr odpovedal

asi v tom zmysle, že na rozlúĄtenie hĄdanky si treba poćkaĄ do úplného

sprístupnenia post-sovietskych archívov. Śosi na tom iste bude, avĄak

takýto postoj súćasne zavĄňa istým alibizmom: tieto archívy sú

nedostupné, teda nedĄ sa nić robiĄ, lebo doma mĄme už vĄetko

preskúmané a napísané.

Pri hľadaní odpovede na otĄzku pozadia partizĄnskej ćinnosti na

Slovensku sa treba podľa môjho nĄzoru pozrieĄ dvojakým smerom:

a) na jeho ćinnosĄ, zĄmery a ciele v materskej krajine – teda

ZSSR, pred letom 1944;



2 Napríklad podľa webovej encyklopédie Wikipedia je partizĄn definovaný ako śprísluĄník nepravidelnej ozbrojenej sily Ś partizĄni môžu byĄ nazývaní ako geriloví vojaci, alebo, podľa hľadiska pozorovateľa, aj ako teroristiś.

3 Napríklad dneĄnĄ pro-americkĄ mediĄlna propaganda si nevie poradiĄ so zaradením ozbrojeného odboja v Iraku. Raz poćúvame, že sú to rebeli, potom teroristi, potom zas povstalci, inokedy vzbú-

renci ći ozbrojenci.

4 Ako napríklad noviny Bojovník, so silnou nostalgickou, až neoboľĄevickou orientĄciou.

5 Na niektoré, mimoriadne zdeformované aspekty, napr. bojové aktivity v partizĄnskych

śotćotochś, som už sćasti poukĄzal v príspevku: Vznik a organizĄcia partizĄnskeho oddielu Bohdan Chmeľnický. In: VojenskĄ história, r. 2005, ć. 2.



105





Martin Lacko: OtĄzky okolo sovietskeho partizĄnskeho hnutia

b) na jeho ćinnosĄ, zĄmery a ciele v iných nacistami okupova-

ných krajinĄch, ktoré sa neskôr stali súćasĄou sovietskeho bloku.

PrĄve tieto aspekty osvetlia aj skutoćné pozadie diania v naĄej

krajine. VychĄdzam z postulĄtu, že boľĄevickĄ politika mala od svojho

poćiatku až do samého zĄveru, napriek menĄím odliĄnostiam, jednu ćrtu

permanentnú: Mala ofenzívny charakter. Moskva sa nikdy nevzdala sna

o ścelosvetovej revolúciiś, maximĄlne ho zaćas posunula do úzadia.

Ako píĄe ćeský vojenský historik Fidler, politické vedenie ZSSR miero-

vé obdobia vždy chĄpalo len ako śperedyĄkuś, prestĄvku, v svojich ex-

panzívnych zĄmeroch. Mierové reći sovietskeho vedenia boli len śmas-

kyrovkouś – propagandou smerom k svetovej verejnosti. 6

Už v ćase II. svetovej vojny sa śoslobodeneckéś ciele zaćali

spĄjaĄ s imperiĄlnymi. NĄrody obsadených krajín sa zaćali dostĄvaĄ do

podrućia Sovietov. 7 Sovietsky režim svojimi ozbrojenými prienikmi totiž dôsledne a vždy sledoval aj politické ciele – boľĄevizĄciu obsadeného územia, aj keŹ sa to neukĄzalo okamžite. A tĄto konĄtatĄcia, som

plne presvedćený, platí aj pre obdobie druhej svetovej vojny (ako odha-

lili a nĄsledne aj medializovali poľskí historici prĄve v apríli t.r., mal

VarĄavský pakt až do roku 1986 len útoćné zĄmery!)



DôležitejĄie, než organizaćné ći śbojovéś aspekty je, ćo bolo

v pozadí partizĄnskeho hnutia. Śi ostaĄ len pri tradićnom hodnotení, že to

bola akĄsi sovietska predzvesĄ frontu a jemu urćenĄ pomoc, ale aj ćosi

iné. PrĄve k tomu nĄm môžu pomôcĄ výskumy sovietskeho partizĄnskeho

hnutia, ktoré sa analogicky rozvíjalo aj v okolitých krajinĄch – Poľsku,

Ukrajine ći Bielorusku. Na túto tému vyĄli v posledných rokoch mnohé

zaujímavé veci. K nĄm sa vĄak dostĄva len úbohý zlomok.

Jednou z hlavných úloh sovietskych partizĄnskych oddielov,

nebolo len bojovaĄ proti Nemcom, ale byĄ predĺženou rukou stalinského

režimu na obsadenom území vo vzĄahu k domĄcemu obyvateľstvu. 8 Dnes sa už napr. otvorene píĄe o tom, aký bol hlavný cieľ Kovpakových rejdov

na ZĄpadnú Ukrajinu. Nebola to demonĄtrĄcia sily ale predovĄetkým

vytrestanie obyvateľstva, ktoré Stalin pokladal za zradcov, za kolaborantov.

(Mimochodom, za takých istých zradcov, akými boli napr. zajatci

v kyjevskom kotli...) PrĄve toto bola zĄkernĄ a perfídna Stalinova politika.



6 FIDLER, J.: 21. 8. 1968 – Okupace Śeskoslovenska. BratrskĄ agrese. Praha 2003, s. 11 – 13.

7 Dějiny Ruska. Praha 1995, s. 29 – 30.

8 Dějiny Ruska, s. 29. śSme Stalinovými vyslancamiś, písal aj sĄm S. A. Kovpak (s. 105).



106





SlovenskĄ republika 1939 – 1945 oćami mladých historikov V

ZnaćnĄ ćasĄ obyvateľstva, najmń ZĄpadnej Ukrajiny a Pobaltia,

píĄe ruský historik O. Gogun, prijímala nemeckú vlĄdu ako menĄie zlo

v porovnaní s vyhnanými komunistami. Podľa mienky Kremľa, takýchto

śzradcovś bolo treba neľútostne trestaĄ. 9 A skutoćne, ukĄzalo sa, že Stalin sa bojí vlastných obćanov, ktorí mu odporovali, viac, než cudzích vojakov.

Aj podľa ukrajinského historika prof. Kosika pre Moskvu boli

ukrajinskí nacionalisti, hoci protinemecky naladení, kolaborantmi. Śle-

novia strany a boľĄevickí partizĄni mali preto bojovaĄ aj proti nim. Preto

Moskva śskoncentrovala znaćné sily sovietskych partizĄnov v tých oblas-

tiach, kde ukrajinský nacionalizmus bol osobitne rozĄírený.ś10 Len v novembri 1942 bolo tým ćinom znićených skoro 100 ukrajinských dedín,

aj s obćianstvom, nevraviac o ŹalĄích represiĄch! Sovietska i nacistickĄ

moc sa tak napriek vzĄjomnému konfliktu zhodovali aspoň v jednom bode

– v imperializme, úsilí znićiĄ nezĄvislosĄ nĄrodov a porobiĄ si ich. 11

PíĄu o tom vĄak už aj niektorí ćeskoslovenskí historici. 12 Podľa niektorých bieloruských autorov mala stalinskĄ politika podobné ćrty aj

v tejto krajine. Napr. znĄmy historik Zjanon Pazniak, pôsobiaci dnes

v exile, o zloćinnom zĄmere Moskvy napísal, že využila orgĄny NKVD,

aby vtiahla masy bieloruského obyvateľstva do vojny proti Nemcom.

A tým p chopite

o

ľne vystavila Bielorusov nemeckému úderu. śMyĄlien-

ka nevyhnutného odboja vychĄdzala z nekalého úmyslu a uskutoćňovala

sa podlými spôsobmi (Stalin chcel zabiĄ dve muchy jednou ranou).

NKVD-isti nĄroćky zabíjali Nemcov v blízkosti bieloruských dedín

alebo sa uchyľovali k iným provokĄciĄm, aby vyprovokovali trestnú

výpravu hitlerovcov, ktorí zvyćajne vypĄlili celú dedinu, najćastejĄie

spolu s ľuŹmi.ś13

pićkový poľsko-nemecký historik Bogdan Musial takisto ne-

dĄvno publikoval neznĄme fakty ohľadne zĄmerov Stalina s partizĄnskym



9 GOGUN, O.: Jak śnarodni mesnykyś mstyly narodu: komunistyćnyj partizans’kyj teror v roky rad’jans’ko-nimec’koji vijny. In: Ukrajins’kyj vyzvoľnyj ruch IV. Ľviv 2005, s. 61.

10 KOSIK, V.: Ukrajina i Nimeććyna u drugij svitovij vijni. Paris – New York – Ľviv 1993, s. 277-279.

11 Stalin sĄm tento akt provokĄcií nazýval śpevné spojenie s ľudomś. KOVPAK, S, A.: Pochod partizĄnŻ. Od Putivla do Karpat. Praha 1951, s. 94.

12 Napr. JĄn MlynĄrik píĄe: śŚUkrajinci v roce 1941 vítali Hitlerovu armĄdu jako osvoboditelku. Stalin vĄak udělal geniĄlní protitah. Na Ukrajinu vyslal své emisary, které zorganizovali teroristické skupiny vraždíci Němce. NacistickĄ armĄda odpovědela terorem a tak se povodní plĄny na vybudovĄni svobodné Ukrajiny

Ś zhroutilyś. MLYNÁRIK, JĄn: Osud banderovcŻ a tragédie řeckokatolícké církve. Praha 2005, s. 11.

13 PAZNIAK, Z.: Komunizmus ako forma ruského imperializmu. In: Kultúra, r. 2004, ć. 12, s. 16. (PôvodnĄ Pazniakova prednĄĄka odznela na Svetovom kongrese o zloćinoch komunizmu v r. 2000 vo Vilniuse).



107





Martin Lacko: OtĄzky okolo sovietskeho partizĄnskeho hnutia

hnutím v Poľsku. PoukĄzal na dvojtvĄrnosĄ sovietskej politiky. Stalin,

v Ąaživej situĄcii po 22. júni 1941 najprv hľadal spojencov; sľuboval

hory-doly. Uznal exilovú vlĄdu a prepustil tisícky vńznených Poliakov z

gulagov. Ba dokonca sa zaviazal, že v Poľsku nebudú vykonĄvané

žiadne komunistické aktivity.

Ako vĄak nedĄvno vyĄlo napovrch, už v auguste 1941 rozkĄzal

NKVD a Kominterne vytvoriĄ stranu z poľských komunistov pod nĄ-

zvom PoľskĄ robotnícka strana (PPR). Ako píĄe Musial śiĄlo o to, pravú

tvĄr strany zatajiĄś, pretože pro-sovietske heslĄ boli v Poľsku krajne

nepopulĄrne. TĄto strana mala plniĄ sovietske zĄujmy na poľskom úze-

mí okupovanom Nemcami. A ćo boli tieto śhlavné úlohyś z hľadiska

Stalina? RozpútaĄ partizĄnsku vojnu a oslabiĄ poľské demokratické

podzemie. PartizĄnska vojna v Poľsku, píĄe Źalej, śnemala len odbre-

meniĄ Śervenú armĄdu, ale aj zjednoduĄiĄ budúcu rusifikĄciu krajinyś.

Pantalejmon Ponomarenko, Ąéf ĄtĄbu sovietskeho partizĄnskeho hnutia

v januĄri 1943 napísal: śV Poľsku musí byĄ rozpútaný partizĄnsky boj.

Okrem vojenských dôsledkov zapríćiní boj s nemeckými okupantmi

medzi Poliakmi ľudské straty. VzĄpńtí to bude viesĄ k tomu, že Polia-

kom sa nepodarí zachovaĄ ich sily.ś14 Vedenie poľského podzemia vĄak partizĄnsku vojnu odmietlo. Nielen kvôli geografickým podmienkam,

ale aj kvôli nĄsledným represiĄm Nemcov na nezúćastnených civiloch.

Poľské podzemie presadzovalo naopak politiku pasívneho odboja až do

chvíle, keŹ bude Nemecko na frontoch porazené, vtedy plĄnovalo zaćaĄ

veľké vojenské povstanie.

Spoćiatku, v rokoch 1941 – 1942 sa boľĄevikom nepodarilo

v Poľsku partizĄnsku vojnu rozpútaĄ. Až v 1943 boli zaznamenané vńćĄie

partizĄnske akcie (s dosahom aj na slovenské pohranićie – pozn. M. L). Za povĄimnutie vĄak stojí, píĄe doslova Musial, že ścieľom týchto útokov

neboli len nemeckí okupanti a ich spojenci, ale dokonca ćastejĄie

prísluĄníci poľského podzemia, ako aj majetné vrstvy v krajine.ś15

Aj iný poľský historik Piotr Kolakowski vo svojej najnovĄej kni-

he NKVD i GRU na ziemiach polskich 1939-1945 takisto uvĄdza viacero

zaujímavých charakteristík sovietskeho partizĄnskeho hnutia. Podľa hlĄ-

senia generĄla Armie Krajowej Stefana Rowenskeho 1. mĄja 1942 do



14 MUSIAL, B.: KolaborĄcia a odboj. Menej znĄma kapitola poľských dejín 1939-1945. In: Kultú-

ra, r. 2003, ć. 17, s. 7 (ćlĄnok prevzatý zo Ąvajćiarskych novín Neue Zźriche Zeitung).

15 Tamtiež.



108





SlovenskĄ republika 1939 – 1945 oćami mladých historikov V

Londýna, ich územie bolo ćoraz ćastejĄie napĄdané sovietskymi paraĄutis-

tami. Výsledkom týchto aktivít bola len zvýĄenĄ pozornosĄ nacistov, zvý-

Ąené represĄlie, pĄlenie celých obcí. śHodnota ich protinemeckej akcie –

žiadnaś. 16 Kolakowski uvĄdza, že sovietske výsadkovo-diverzné skupiny ći partizĄnske oddiely mali okrem ćisto vojenských aj politické úlohy, o. i.

zamerané na znićenie poľského ne-komunistického odboja.



NajtragickejĄie dôsledky malo boľĄevikmi riadené partizĄnske

hnutie zaiste v samom ZSSR. Údery partizĄnov sa tu zameriavali v prvom

rade na údery proti tzv. kolaborantom, až potom voći samotným Ne-

mcom. Povedané zrozumiteľne, partizĄni zlikvidovali oveľa viac domĄ-

cich ľudí, než nemeckých vojakov17 (znova paralela s dneĄným Irakom –

pozn. M. L. ). Mnohé partizĄnske aktivity preto bezpochyby znesú kritéria teroristického hnutia: útoky zo zĄlohy, bombové atentĄty, používanie

cudzích uniforiem, vraždy a mućenie zajatcov...

Rozkazy o masovej fyzickej likvidĄcii vlastných obćanov sa ob-

javujú už na poćiatku vojny, v 1941. Dialo sa tak napr. pod rúĄkom prí-

kazov likvidĄcie śfaĄistickej administratívyś. 18 Niektoré z týchto zvrĄ-

tených direktív boli publikované aj v zĄpadnej historiografii. Napr. ne-

mecký profesor F. W. Seidler v diele Wehrmacht im Partisanenkrieg

cituje rozkaz, podľa ktorého sa likvidaćné akcie mali konaĄ

v nemeckých uniformĄch, aby sa tak podnecovala nenĄvisĄ civilov

k Nemcom. śV obyvateľstve treba rozĄirovaĄ nĄzor, že Nemci vypaľujú

dediny, aby potrestali partizĄnovś. Teda znovu nepredstaviteľne perfíd-

na – ale o to úćinnejĄia – stalinskĄ politika. Jeho propaganda z týchto

zloćinov totiž okamžite obvinila pred svetom Nemcov. 19



Prenesme sa do slovenských pomerov v auguste 1944. Vrcholia

vojenské prípravy SNP, do ktorých nepríjemne vstupujú provokĄcie

partizĄnov riadených zo ZSSR. Akékoľvek žiadosti, prosby slovenských

odbojĄrov, vrĄtane predstaviteľov KSS, boli mĄrne. Prećo?



16 KOLAKOWSKI, P.: NKVD i GRU na ziemiach polskich. Warszawa 2002, s. 170.

17 TURONEK, J.: Bialorus pod okupacja Niemecka. Warszawa 1993, s. 116 – 117. Napríklad v jednom z bieloruských okresov – Slonim (ktorý bol, mimochodom, v tesnom susedstve s teritóriom slovenských jednotiek) – bolo za 8 mesiacov roku 1942 z celkovo 1124 partizĄnmi zavraždených osôb Nemcov len 111, teda asi 10 %!

18 GOGUN, O.: Jak śnarodni mesnykyś..., s. 62.

19 SEIDLER, W, F.: Die Wehrmacht im Partisanenkrieg: Militńrische und vślkerrechtliche Darlegungen zur Kriegfźhrung im Osten. Selent 1999, s. 16 – 17.



109





Martin Lacko: OtĄzky okolo sovietskeho partizĄnskeho hnutia

Iste tĄto otĄzka nie je novĄ. Venovali sa jej už dĄvno prestížni his-

torici odboja. Napr. J. Jablonický už v 1965 napísal, že prĄve partizĄnske

diverzné akcie spravili zĄsah nacistov śakútnymś, teda ho, inými slovami,

vyprovokovali, a preto aj povstanie fakticky śvzniklo z podnetu partizĄn-

skej ćinnostiś. 20 EĄte presnejĄie, z podnetu organizĄtorských skupín, ktoré boli mimo dosahu śodbojovej buržoĄzieś. 21 Predćasné vyprovokovanie povstania boľĄevickými partizĄnmi priznal aj sĄm Golian. 22 NajlepĄie tento fakt ale vysvetlil Edo FriĄ. Ten na margo neúspeĄných pokusov

o zastavenie partizĄnskych aktivít, na margo toho, že śGolian sa bĄl

partizĄnov viac ako Nemcovś, uvĄdza: śMohli partizĄnski velitelia ro-

zumieĄ tejto reći a takýmto rećiam buržoĄznych dôstojníkov? Śmohli

im rozumieĄ prísluĄníci mladej revolućnej generĄcie, ktorí vyrastali

v sovietskych pomeroch a buržoĄznych spojencov proletariĄtu poznali

leda z literatúry, prevažne zo stalinského výkladu dejín VKS(b)? Mohli

pochopiĄ nabĄdanie k opatrnosti inak, než opatrníctvo? A naliehanie

o odklad bojových akcií inak, než nechuĄ bojovaĄ, ako niećo, ćo sa po-

dobĄ kapitulantstvu a zrade? Ś Mohla existovaĄ vyĄĄia autorita než

autorita legendĄrnych sovietskych paraĄutistov, ktorí priĄli ako vyslanci

sovietskej armĄdy? 23



VzĄah Moskvy k śburžoĄznemuś odboju na Slovensku možno

sćasti porovnaĄ so vzĄahom boľĄevikov k poľskému demokratickému

odboju ći ukrajinským nacionalistom. V podstate vĄetci boli pre Kremeľ

ideologickými protivníkmi, nepriateľmi, hoci jeden viac, druhý menej.

Takisto sa Stalinovi podarilo jeho negatívny vzĄah k protivníkom naćas

úspeĄne maskovaĄ.

Ak by sa rovno aj sovietske archívy pre śinostrancovś bez obme-

dzení otvorili, veľmi pochybujem, že by sa tu naĄiel nejaký explicitný

dokument nariaŹujúci vyprovokovanie predćasného povstania. Totiž už v

momente, keŹ bolo rozhodnuté o vyslaní boľĄevických diverzantov na

Slovensko, bolo ich ĄpeciĄlne Ąkoleným veliteľom jasné, ćo je ich nĄpl-



20 JABLONICKÝ, J.: Slovensko na prelome. Bratislava 1965, s. 62, 64.

21 Tamtiež, s. 175.

22 Po partizĄnskom obsadení Martina, Ružomberka, Brezna ći L. MikulĄĄa vraj už tento pohyb nemohla ignorovaĄ ani vlĄda, ćo zapríćinilo aj predćasné vypuknutie Povstania, keŹže toto bolo hotové len na asi 70 %. Poćas výsluchov na SD zĄroveň netajil svoje sklamanie z nedostatoćnej sovietskej pomoci. Vojenský historický archív (VHA) Bratislava, zbierka OVDS, k. 5. MedzisprĄva o výsledku vyĄetrovania slovenského povstania zaslanĄ Ąt. tajomníkovi K. H. Frankovi dňa 28. 12. 1944.

23 FRI , E.: PovstĄní zdaleka a zblízka. Praha 1965, s. 59.



110



SlovenskĄ republika 1939 – 1945 oćami mladých historikov V

ňou prĄce – deĄtrukcie, prepady, provokĄcieŚ Teda presne to isté, ćo

robili aj partizĄnske skupiny na území ZSSR. V krajne napńtej a nacistami

sledovanej situĄcii na Slovensku tĄto ćinnosĄ mohla znaćiĄ len jediné.

NĄslednĄ predćasnĄ okupĄcia do veľkej miery likvidovala prĄve

demokratický odboj (je znĄme, že vo veliteľskom zbore slovenskej

armĄdy komunistov nebolo), bola teda len logickým dôsledkom vopred

nastrojených udalostí.





111





Document Outline


Martin Lacko







Wyszukiwarka

Podobne podstrony:
[17] FR540NT010 id 2085454 Nieznany
Eltax Symphony 12 3 id 2151245 Nieznany
4 12 id 2008115 Nieznany
CISAX01GBD id 2064757 Nieznany
SGH 2200 id 2230801 Nieznany
111003105109 stress id 2048457 Nieznany
CIXS201GBD id 2064760 Nieznany
TOCEL96GBB id 2491297 Nieznany
1078 2 FEA209544 128UEN A id 22 Nieznany
McRib(r) Sandwich id 2201097 Nieznany
BD V600 L3 C A3 V1[1] 1 id 2157 Nieznany
DOC0534 id 2032985 Nieznany
8 17 id 2009842 Nieznany
REKAN02GBBT id 2491218 Nieznany
cialo albatros id 2035175 Nieznany
RO7503GBDT id 2491245 Nieznany
VOLUP98GBD id 2134841 Nieznany

więcej podobnych podstron