Veda a technika v európskom żivote doprava na Slovensku (Dejiny európskej kultúry)


Téma: Veda a technika v európskom ~ivote- doprava na Slovensku
(Dejiny európskej kultśry)
1
Obsah
1. Úvod.......................................................................................................................3
2. Doprava vo svete...................................................................................................3
3. História dopravy na Slovensku............................................................................4
3.1 Rie%0Å„na doprava................................................................................................4
3.2 Vynález parného stroja- priemyselná revolÅ›cia..............................................5
3.3 Po%0Å„iatky ~elezníc na Slovensku......................................................................6
3.3.1 Rozvoj ~elezni%0Å„nej dopravy...............................................................7
3.4 Automobilová prevádzka.................................................................................7
3.5 Letecká doprava...............................................................................................7
4. Záver........................................................................................................................8
5. Prílohy......................................................................................................................9
6. Zoznam pou~itej literatśry....................................................................................10
2
1. Úvod
K vżberu tejto témy ma viedol fakt, ~e dejiny civilizácie sÅ› bezprostredne späté
s históriou a rozvojom dopravy. Doprava sprístupnila %0Å„loveku svet, stala sa
nevyhnutnoseou jeho ka~dodenného ~ivota. Ur%0Å„uje i pulz a rytmus hospodárstva ka~dého
atátu. Nesmie sa zastavie, inak by vyhasli pece hÅ›t a elektrární, zastavili by sa kolesá
tovární, milióny >udí by zomreli hladom. Bez dopravy by sa ~ivot musel vrátie o
tisícro%0Å„ia naspäe.
Tento pokrok, stav ktorż mô~me pozorovae dnes, vaak má svoju históriu, vżvin a ke~e
to platí pre celż svet, ani Slovensko nepatrí medzi vżnimky- tu má doprava tie~ svoje
tradície, niekde za%0Å„ala, vyvíjala sa a práve tomu sa táto práca venuje.
2. Doprava vo svete
Ke koncom 18. storo%0Å„ia za%0Å„ali odvá~livnci uskuto%0Å„Hovae odvekÅ› tÅ›~bu %0Å„loveka po
rżchlejaom pohybe, ostatní h>adeli na nich ako na blÅ›zniacich %0Å„udákov. Vydesení
dedin%0Å„ania prenasledovali geometrov vymeriavajÅ›cich ~elezni%0Å„nÅ› trae a napádali
vzduchoplavcov, ke vietor zahnal balóny na ich pozemky. Parovozy pova~ovali >udia
za diabolské vżtvory a ich pôvodcov vítali kamením. Aj korunovaná hlavy sa tak
na>akali, ~e napríklad v inak technicky priekopníckom Anglicku sa presadil zákon, ktorż
~iadal, aby parovozy iali len krokom, aby pred ka~dżm pohybujÅ›cim sa vozidlom krá%0Å„al
mu~ s %0Å„ervenou zástavkou v rukách, aby parovozy pohlcovali svoj vlastnż dym. Tento
trápny zákon, ktorż brzdil rozvoj dopravy, bol zruaenż a~ v druhej polovici 19. storo%0Å„i,
ke zachvátila svet horÅ›%0Å„ka budovae smelé dopravné cesty. 1
3. História dopravy na Slovensku
1
Tuma, J.: Ve>kż obrazovż atlas dopravy. Bratislava: Mladé Letá, 1984, s. 9-10
3
Vżvoj dopravy na naaom Å›zemí bol spätż s vżvojom dopravy v Európe . Po peaej
doprave sa za%0Å„ala vyu~ívae sila zvierat, najmä koní . Na prepravu surovín (drevo ...) sa
vyu~ívala sila vodnżch tokov . Pre naae Å›zemie je tradi%0Å„né pltiarstvo a zvoz dreva z lesov
pomocou konskżch záprahov . PohybovÅ› energiu plavidlám dodávala aj sila vetra . S
vyu~itím kolesa sa ve>a zmenilo . Za%0Å„ali sa vyu~ívae konské a volské záprahy na
prepravu vecí aj osôb. Stavali sa nové spevnené cesty najmä v mestách a ich okolí.2
Druhá polovica 19. storo%0Å„ia priniesla na Slovensko vżznamné zmeny v usporiadaní
spolo%0Å„nosti  stupHovanie a sÅ›streovanie kapitálu a vżroby, za%0Å„iatok premeny
konkurencie na monopoly, premenu po>nohospodárskeho rázu krajiny v prospech
priemyslu a zlo~enie obyvate>stva. Dravż priemysel a obchod vy~adovali posun od
dopravnej rie%0Å„nej a cestnej k doprave ~elezni%0Å„nej pre jej nesporné vżhody v sfére
ekonomickej, energetickej a informa%0Å„nej. %7Å„elezni%0Å„ná doprava postupne preberala
furmanskÅ› a poatovÅ› dopravu na cestách a zároveH cesty sa stali akżmisi dopravnżmi
kapilármi pre prepravu cestujÅ›cich a tovaru do ~elezni%0Å„nżch staníc. Nemô~eme teda
hovorie jednozna%0Å„ne o sÅ›mraku cestnej dopravy, ale skôr o jej kvalitatívnej premene
z dopravy dia>ovej na dopravu na krataie vzdialenosti.3
3.1 Rie%0Å„na doprava
Rieky boli odpradávna prvżmi prirodzenżmi cestami. Váh s prítokmi Kysucou a Oravou,
Poprad, Nitru, Hron, Ipe>, Tisu, Hornád a Laborec pou~ívali k splavovacím prácam.
Slovenskí pltníci zásobovali obyvate>ov ní~in na juhu krajiny palivovżm a stavebnżm
drevom, rezivom, aind>ami, ty%0Å„kami do viníc a inżmi vżrobkami z dreva. Po prÅ›de sa
vozilo seno, slama a ovos do vojenskżch táborov i zbo~ie z Po>ska, desiatky poddanżch
Thurzovcom do Byt%0Å„e, Illéaházyovcom do Tren%0Å„ína. Dôle~itżmi obchodnżmi strediskami
boli v tom %0Å„ase Nové Mesto nad Váhom a Sere. Prvé historické zmienky o lodnej
plavbe na Dunaji sa objavujÅ› v %0Å„ase, ke Rimania prenikli k strednému Dunaju a
vytvorili z neho dopravnÅ› cestu pre svoje lode. Z Orientu sa dová~ali vżrobky zo zlata a
striebra, mosadz, purpurové pláate, chrámové rÅ›cha, hodváb, korenie a sladké drevo, po
2
http://www.takemal.estranky.cz/clanky/Historia-Dopravy, 13.4.2007, 11:43
3
Ringers, V.: Stezkou d%1Å‚jin naaí dopravy. Praha: Dopravní nakladate>ství, 1958, s. 47-48
4
prÅ›de plávali lode s ko~uainami, drevom, ko~ami a otrokmi.4 V roku 1830 sa objavila na
Dunaji prvá parolo, na ktorej mal zásluhu gróf `tefan Széchényi, jeden z mála
pokrokovżch uhorskżch a>achticov sna~iacich sa vyviese Slovensko zo stredoveku. Prvá
parolo priala do Bratislavy 2. septembra 1818 ve%0Å„er z Viedne. Premávala na trase
ViedeH - Bratislava - Peae . Parolo sa nazżvala Carolína po man~elke cisára . Pravidelná
lodná doprava po Dunaji sa za%0Å„ala vykonávae v roku 1830 po trase ViedeH - Bratislava -
Budapeae , kedy vznikla Dunajská paroplavebná spolo%0Å„nose. Táto lodná spolo%0Å„nose mala
agentśru aj v Bratislave.
V 19. a 20. storo%0Å„í slÅ›~ilo mnoho Slovákov i v obchodnom a hlavne vo vojenskom
námornom lostve RakÅ›sko-uhorska a lodí inżch atátov. V tomto období sa vodnej
dopravy na Dunaji ujala eskoslovenská plavebná spolo%0Å„nose dunajská a prevádzkovala
prepravu nákladu medzi Pasovom a iernym morom, prepravu osôb z Viedne do
Bratislavy a Komárna.5
3.2 Vynález parného stroja- priemyselná revolÅ›cia
Priemyselná revolÅ›cia bola predznamenaná vynálezom parného stroja. V roku 1769
anglickż mechanik James Watt zostrojil prvż vżkonnż parnż stroj, v ktorom para pżsobí
na piest vo valci z oboch strán a v roku 1781 zostrojil planétové sÅ›kolesie na prevod
priamo%0Å„iareho pohybu piesta vo valci na pohyb rota%0Å„nż, %0Å„ím sa parnż stroj stal
univerzálnym motorom. Vyu~íval sa nielen v cestnej doprave v podobe parovozov,
v ~elezni%0Å„nej v podobe parnżch ruaHov ale aj vo vodnej doprave v podobe parolodí.6
o sa tżka samotnej dopravnej cesty, ko>aje sÅ› také staré ako koleso a voz. U~
v staroveku priali na to, ~e vżhody vychodenej cesty mo~no rżchlejaie ako dlhżm
pou~ívaním dosiahnue Å›pravou vozovky. Cesty sa preto dlá~dili plochżmi kameHmi
v dvoch hladkżch pásoch pre kolesá a medzi nimi bola len vo>nejaia vżplH, aby sa
eahajÅ›ce zvieratká nek:zali. V 15. storo%0Å„í si baníci u>ah%0Å„ovali drinu tżm, ~e pre vozíky
s vyea~enou horninou stavali trámové dráhy. Vozíky po nich postrkovali sami, alebo do
nich zapriahli kone, %0Å„ím utiahli a~ avornásobne vä%0Å„aí náklad ako na cestách. Neskôr,
vaka odbytovej kríze v roku 1767 sa v anglickżch ~eleznżch hutách za%0Å„alo pou~ívae
4
Hons, J.: Dejiny dopravy na Å›zemí SSR. Bratislava: Alfa, s. 24-28, ISBN 63-558-75
5
Raba, R.: Ú%0Å„ast echu a Slováku v námoYní plavb%1Å‚. Praha: 1969
6
Urban, O.: eské a slovenské d%1Å‚jiny do roku 1918. Praha: Nakladatelství Alea SkYivan ml., 2000, s. 131,
ISBN 80-902261-5-9
5
~elezo ako ko>aje. Po vynájdení ko>ajníc s vyvżaenou hranou, ktoré sa ulo~ili na prie%0Å„ne
trámy, bola ur%0Å„ená dopravná cesta.7
3.3 Po%0Å„iatky ~elezníc na Slovensku
V %0Å„ase zrodu ~elezníc, v treeom desaero%0Å„í 19. storo%0Å„ia, bolo Slovensko sÅ›%0Å„aseou
Uhorska, a preto i budovanie ~elezni%0Å„nej siete na Slovensku bolo podriadené jeho
hospodárskym a vojenskżm záujmom. I ke sa v uhorskom sneme prejednávala otázka
budovania dopravnżch ciest u~ koncom 18. storo%0Å„ia, nezmenila na tvárnosti krajiny ni%0Å„.
Novozriadené ministerstvo verejnżch prác a dopravy na %0Å„ele so Széchényim prijalo
v roku 1848 novÅ› koncepciu vżstavby a prevádzkovania ~elezníc v Uhorsku.
Ke sa v roku 1836 za%0Å„alo v Uhorsku rozchyrovae, ~e sa má z Viedne cez Moravu
budovae ~eleznica, od ktorej má z Viedne viese jedna odbo%0Å„ka do Bratislavy, ziala sa
v Bratislave skupina 17 ve>kostatkárov, ktorí sa uzniesli, ~e dajÅ› postavie ~eleznicu
medzi Bratislavou a Trnavou a pospájae slobodné krá>ovké mestá Svätż Jur a Modru.
Zaujímavá na tom bola skuto%0Å„nose, ~e u~ v te dobe sa stavala s perspektívou
prebudovania na parnś trakciu. Ani stavba ~eleznice sa nezaobiala bez kuriózneho
prípadu. Existovala nábo~enská predpojatose a kultÅ›rna zaostalose spojená so strachom
pred nevidite>nou silou parnej lokomotívy  také %0Å„udo mô~e bye spojené len %0Å„ertom a
spojovali ho aj s následkami bo~ieho hnevu pre toho, kto si sadne do takého vlaku. Preto
aj mestskí páni v Modre sa uzniesli, ~e nedovolia budovae ~eleznicu v blízkosti mesta,
lebo prináaa nemrav pre ob%0Å„anov.8 Tak boli postupne budované jednotlivé Å›seky
obchádzajÅ›ce mesto Modru a prevádzka medzi Bratislavou a Trnavou za%0Å„ala 27.
septembra 1840 a na Å›seku Trnava  Sere 1. novembra toho istého roku. Po celż %0Å„as
existencie konskej ~eleznice sa nedarilo pracovae s takżm ziskom, aby sa mohli pustie do
prestavby na parnÅ› ~eleznicu. V %0Å„ase, ke bola prvá konská ~eleznica v Uhorsku uvedená
do prevádzky, uva~ovalo sa so stavbou ~eleznice na parnż pohon. V roku 1844 získala
spolo%0Å„nose Uhorskej centrálnej ~eleznice definitívnu koncesiu na vżstavbu trate od
hraníc pri Marcheggu cez Bratislavu a Peae na obe strany. V Bratislave bola postavená i
druhá stanica, preto~e stanica bratislavsko-trnavskej ~eleznice nevyhovovala pre svoju
7
Tuma, J.: Ve>kż obrazovż atlas doprav. Bratislava: Mladé Letá, 1984, s. 56
8
Kubá%0Å„ek, J. a kol.: Dejiny ~elezníc na Å›zemí Slovenska. Bratislava: %7Å„SR, 1999, s. 189. ISBN 80-968140-
4-4
6
polohu a neposta%0Å„ovala ani kapacitne. Bratislava tak získala 20. augusta 1848 spojenie
s ViedHou.9
3.3.1 Rozvoj ~elezni%0Å„nej dopravy
Vznik prvżch ~elezníc na Slovensku je vżsledkom zlo~itého vżvoja, v ktorom sa odrá~ali
nielen geografické, demografické, hospodárske a iné podmienky Å›zemia, ale
predovaetkżm politická a hospodárska závislose krajiny na zámeroch Viedne a Budapeati.
O samostatnej dopravnej politike v Uhorsku mo~no hovorie a~ po rakśsko  uhorskom
vyrovnaní v roku 1867, kedy sa uhorská vláda za%0Å„ala usilovae aj o hospodársku
nezávislose na RakÅ›sku a jej sÅ›%0Å„aseou a podmienkou bola aj dopravná nezávislose.10
3.4 Automobilová prevádzka
VzrastajÅ›ca konkurencia, ktorÅ› za%0Å„ala po 1. svetovej vojne ~eleznici vytvárae
motorizovaná cestná doprava, viedla k rozhodnutiu vyu~ie tento druh dopravy i vrámci
SD. U~ od roku 1927 sa usilovali SD od>ah%0Å„ie ~elezni%0Å„né spojky vo ve>kżch mestách
prepravou tovaru medzi ich jednotlivżmi stanicami nákladnżmi automobilmi. Od 1.
januára 1935 bola z dôvodu zjednoduaenia organizácie atátnych podnikov pri%0Å„lenená
k SD i cestná doprava, vykonávaná dovtedy %0Å„eskoslovenskou poatou. Po zoatátnení
vaetkżch podnikov v roku 1949 bola vytvorená SAD. V nákladnej doprave tento podnik
zameral svoju %0Å„innose na prepravu nákladu pre investi%0Å„nÅ› vżstavbu, na dopravné slu~by
hospodárskym organizáciám a slu~by obyvate>om. Po roku 1945 sa u nás za%0Å„ali vyrábae
známe autobusy.
3.5 Letecká doprava
Prevratné zmeny sa odohrávali aj vo vzduchu. V roku 1783 postavili bratia
Montgolfierovci balón plnenż horścim vzduchom . DHa 14. jśna r. 1906 mali po prvż
krát aj obyvatelia Koaíc mo~nose vidiee let balónom naplnenżm plynom . Tento balón
skonatruoval nemeckż in~inier Hans Sherle ako vżrobok firmy Reidinger z nemeckého
9
Hons, J.: Dejiny dopravy na Å›zemí SSR. Bratislava: Alfa, s. 216
10
Striaa, J., Jambor, R.: 150 rokov ~elezníc na Slovensku 1848-1998. Bratislava: %7Å„SR, 2000, s. 33
7
Ausburgu . Kuriozitou v tom %0Å„ase boli preteky z Koaíc do Bidoviec, ktorżch sa zÅ›%0Å„astnil
spomínanż balón a eate tri alaie dopravné prostriedky. Jednżm z nich bol automobil
,ktorż sa dostal do cie>a ako druhż a potom motocykel a bicykel . Z balóna boli
vypÅ›aeané poatové holuby, ktoré zvestovali správy o lete balóna po celżch Koaiciach .
Eate v tom istom roku sa pokÅ›sil koaickż rodák Sándor Svachulay o zostrojenie jedného z
prvżch motorovżch lietadiel. S Å›spechom sa to podarilo a~ Bélovi Reiterovi
(mimochodom tie~ z Koaíc), ktorż v roku 1911 v Budapeati predviedol verejnosti vzlet
svojho lietadla.11
Lietanie sa uskuto%0Å„nilo a~ koncom 19. storo%0Å„ia. Pokusom o lietanie obetovali niektorí
najodvá~nejaí mu~i svoje ~ivoty. Základ dneaného lietania polo~ili americkí bratia
Wrightovci, ke roku 1903 zostrojili lietadlo s profilovżmi krídlami, kormidlom pre
riadenie smeru a vżaky a hnacej jednotky s vrtu>ami. eskoslovensko vybudovalo po
prvej svetovej vojne leteckż priemysel vaka mnohżm nadanżm konatruktérom. Vzniklo
ve>a tovární na vżrobu lietadiel. ZároveH na Slovensku dochádza k vyu~itiu lietadiel
v po>nohospodárstve a lesnom hospodárstve na prachovanie a postrek rastlín ochrannżmi
prostriedkami, na hnojenie, geodetické zameriavanie. Po roku 1948 vzniká atátny podnik
eskoslovenské aerolínie s letiskami Bratislava, Koaice, Pieaeany, Slia%0Å„, %7Å„ilina.12
4. Záver
Doprava zohráva v naaom ka~dodennom ~ivote ve>mi dôle~itÅ› Å›lohu. Mo~no ani
netuaíme, %0Å„o vaetko predchádzalo tomu, aby mala takÅ› podobu ako má dnes. DÅ›fam, ~e
táto práca aspoH v hrubżch líniách na%0Å„rtla dejiny dopravy a svojmu %0Å„itate>ovi poskytla
nejakÅ› tÅ› informáciu a zaujímavose.
11
http://www.takemal.estranky.cz/clanky/Historia-Dopravy, 13.4.2007, 17:47
12
Ringers, V.: Stezkou d%1Å‚jin naaí dopravy. Praha: Dopravní nakladate>ství, 1958, s. 86
8
5. Prílohy
%7Å„elezni%0Å„ná doprava
Parolo
Pltiari
6. Zoznam pou~itej literatśry
9
1. Hons, J.: Dejiny dopravy na Å›zemí SSR. Bratislava: Alfa, ISBN 63-558-75
2. Kubá%0Å„ek, J. a kol.: Dejiny ~elezníc na Å›zemí Slovenska. Bratislava: %7Å„SR, 1999, ISBN
80-968140-4-4
3. Raba, R.: Ú%0Å„ast echu a Slováku v námoYní plavb%1Å‚. Praha: 1969
4. Ringers, V.: Stezkou d%1Å‚jin naaí dopravy. Praha: Dopravní nakladate>ství, 1958
5. Striaa, J., Jambor, R.: 150 rokov ~elezníc na Slovensku 1848-1998. Bratislava: %7Å„SR,
2000
6. Tuma, J.: Ve>kż obrazovż atlas dopravy. Bratislava: Mladé Letá, 1984, ISBN 66-179-
84
7. Urban, O.: eské a slovenské d%1Å‚jiny do roku 1918. Praha: Nakladatelství Alea SkYivan
ml., 2000, ISBN 80-902261-5-9
10


Wyszukiwarka

Podobne podstrony:
Tor techniczno koordynacyjny z uderzeniem piłki na małą bramkę
A Pazdzior Wykorzystanie narzedzi analizy technicznej w prognozowaniu momentow zwrotnych na rynku
Wytyczne Techniczne K 1 6 1982r Opracowanie pierworysu na podkładzie fotomapy lub ortofotomapy
Raport o stanie technicznym sieci dróg krajowych na koniec 2011 r
Technika na co dzien modul 2[1]
Techniki propagandowe stosowane w kampaniach politycznych na przykładzie dwóch partii
Badanie techniczne materiałów bitumicznych Badanie pap asfaltowych na tekturze
Egzamin zawodowy na technika informatyki czerwiec 09 (odpowiedzi)
Techniki prowadzenia rozmowy na temat wymagań
Doskonalenie techniki na drabinkach koordynacyjnych – cz 1
Zagadnienia na techniki laboratoryjne
BOSSA Zastosowanie techniki Heikin Ashi na rynku kapitałowym

więcej podobnych podstron