INFOSTAT IN`TITÚT INFORMATIKY A `TATISTIKY
VĹĽskumné demografické centrum
KRÁTKY SLOVNÍK
ZÁKLADNĹ»CH
DEMOGRAFICKŻCH POJMOV
Edícia: Akty
Bratislava, december 2002
Publikácia prezentuje vĹĽklad základnĹĽch demografickĹĽch pojmov. Obsahuje
termíny, ktoré sa naj%0Ĺ„astejaie pou~ívajĹ› v demografickĹĽch analĹĽzach v airaom
zmysle, t.j. zahrHuje aj termíny z oblasti migrácie, ako aj niektoré pojmy
z oblasti atatistiky, medicíny, sociolĂłgie.
Autor: Danuaa Jur%0Ĺ„ová
Táto práca bola vytvorená v InatitĹ›te informatiky a atatistiky Bratislava. Jej text
je mo~no pou~ie len po prísluanom citovaní.
Práca nepreala jazykovou Ĺ›pravou.
2
OBSAH
Úvod 5
1. Vaeobecné demografické termíny 7
2. Zdroje demografickĹĽch dát 11
3. Demografické ukazovatele 12
4. Pohlavná a veková atruktĹ›ra 14
5. Sobáanose 17
6. Rozvodovose 19
7. Pôrodnose a plodnose 21
8. Potratovose 24
9. Úmrtnose 25
10. Migrácia 28
11. Stav a prírastok obyvate>stva 31
Literatśra 32
AbecednĹĽ zoznam termínov 34
3
4
ÚVOD
Problémy demografického vĹĽvoja ako pokles po%0Ĺ„tu narodenĹĽch, starnutie
obyvate>stva, stredná d:~ka ~ivota, migrácia, at., sĹ› témy, s ktorĹĽmi sa stretávame
takmer denne aj v médiách. Demografia sa síce stáva vaeobecne ob>Ĺ›benou témou,
ale demografické termíny sa %0Ĺ„asto pou~ívajĹ› nevhodne, bez poznania obsahu daného
pojmu. Stáva sa vaak, ~e demografické pojmy sĹ› pou~ité nevhodne aj v odbornej
literatĹ›re, najmä vtedy, ke sĹ› sĹ›%0Ĺ„aseou nedemografickej práce.
DemografickĹ› terminolĂłgiu v bĹĽvalej %0Ĺ„eskoslovenskej federácii zastreaovali
hlavne %0Ĺ„eskí demografi. KĹĽm demografia v R má viac ako storo%0Ĺ„nĹ› tradíciu,
slovenská demografia je mladaia a jej vĹĽvoj bol ove>a zlo~itejaí, ale hlavne pomalaí.
Demografii na Slovensku sa venovalo menej pozornosti ako v echách, a to nielen vo
vĹĽskume, v praktickĹĽch aplikáciách, ale aj vo vĹĽu%0Ĺ„be. Tento stav sa odrazil aj
v oblasti terminolĂłgie.
Demografická terminolĂłgia, ktorá sa v sĹ›%0Ĺ„asnosti na Slovensku pou~íva, sa
formovala hlavne na `tatistickom Ĺ›rade SR a na akolách - pri vĹĽu%0Ĺ„be demografie (na
Ekonomickej univerzite) a v rámci predmetu geografia na alaích univerzitách.
V praxi sa zau~ívali najmä preklady z %0Ĺ„eatiny, niekedy to vaak boli len posloven%0Ĺ„ené
%0Ĺ„eské vĹĽrazy, ktoré nie v~dy sp:Hali podmienky slovenského pravopisu.
Vaetky tieto fakty viedli k myalienke, zostavie aspoH základné
a najpou~ívanejaie demografické pojmy do slovníka. Preto bezprostredne po zalo~ení
VDC a koncipovaní jeho prvĹĽch Ĺ›loh sme sa zamerali aj na problémy demografickej
terminolĂłgie.
Krátky slovník základnĹĽch demografickĹĽch pojmov (alej len slovník )
pripravilo VĹĽskumné demografické centrum v spolupráci s tímom odborníkov
pracujścich v oblasti demografie. Bol zostavovanż s cie>om aspoH %0ńiasto%0ńne doplnie
chĹĽbajĹ›ce podklady v oblasti demografie na Slovensku a zjednotie, príp. aj zaviese
demografickĹ› terminolĂłgiu, potrebnĹ› pri atĹ›diu demografickĹĽch udalostí a procesov
v Slovenskej republike.
PredkladanĹĽ slovník obsahuje takmer 300 hesiel - vybranĹĽch základnĹĽch
termínov, ktoré sa pou~ívajĹ› v demografickĹĽch analĹĽzach v airaom zmysle, t.j.
zahrHuje aj pojmy z oblasti migrácie, isté aspekty z oblasti atatistiky, medicíny,
sociolĂłgie, at., ale aj niektoré právne pojmy, ktoré sa pou~ívajĹ› v demografii.
Termíny sĹ› v slovníku zoradené do okruhov:
1. Vaeobecné demografické termíny
2. Zdroje demografickĹĽch dát
3. Demografické ukazovatele
4. Pohlavná a veková atruktĹ›ra
5. Sobáanose
6. Rozvodovose
7. Pôrodnose a plodnose
8. Potratovose
9. Úmrtnose
10. Migrácia
11. Stav a prírastok obyvate>stva
5
Ku ka~dému termínu je priradená jeho stru%0Ĺ„ná definícia alebo vĹĽklad. Pre
u>ah%0ńenie atśdia demografickej literatśry v angli%0ńtine i pre ś%0ńely prekladate>skżch
prác sĹ› k jednotlivĹĽm termínom uvedené aj ich anglické ekvivalenty alebo vĹĽznamo-
vé preklady. Niektoré termíny sĹ› doplnené poznámkou, ktorá obsahuje preva~ne
vysvetlivky, spôsob pou~itia, príp. uvádza, %0Ĺ„i a ako sa danĹĽ termín pou~íva v cudzo-
jazy%0Ĺ„nej literatĹ›re alebo inĹ› definíciu, napr. definíciu OSN pod>a slovníka POPINu,
ak je od slovenskej odlianá. Ak má demografickĹĽ pojem viac názvov alebo prekladov,
sĹ› v slovníku uvedené tak, ~e najpou~ívanejaí vĹĽraz je uvedenĹĽ na prvom mieste.
Jednotlivé %0Ĺ„asti v atruktĹ›re termínov sĹ› rozlíaené typom písma. Napríklad heslo index
maskulinity má nasledovnĹ› atruktĹ›ru:
Názov: Index maskulinity
AnglickĹĽ preklad: Sex ratio, masculinity ratio
VĹĽklad: Pomer po%0Ĺ„tu mu~ov k po%0Ĺ„tu ~ien v populácii.
Poznámka: Oby%0Ĺ„ajne po%0Ĺ„et mu~ov na 1000 ~ien.
ExistujĹ› vaak aj problematické termíny, u ktorĹĽch zatia> adekvátne anglické
ekvivalenty bu nepoznáme alebo neexistujĹ›, a preto v atruktĹ›re hesla ich anglickĹĽ
ekvivalent nie je uvedenĹĽ. U hesiel, ktoré sĹ› definované jednozna%0Ĺ„ne alebo ich vĹĽklad
je posta%0Ĺ„ujĹ›ci, je poznámka vynechaná.
Slovník je vĹĽsledkom nieko>kĹĽch etáp prác na demografickej terminolĂłgii.
Zostavilo ho VĹĽskumné demografické centrum. Následne bol slovník prerokovanĹĽ
terminologickou komisiou (v zlo~ení Z. Finková z Ekonomickej univerzity, J. Mládek
z Prírodovedeckej Fakulty UK, K. Pastor z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky
UK, B. VaHo z VĹĽskumného demografického centra, A. Volná z Lekárskej fakulty
UK a M. %7Ĺ„irko zo `tatistického Ĺ›radu SR). SĹ›%0Ĺ„aseou skvalitnenia prác na slovníku
bola aj verejná diskusia k jeho obsahu a pojmom na webovskej stránke VDC.
Slovník nie je vy%0Ĺ„erpávajĹ›ci. Treba ho chápae ako príspevok k zlepaeniu
a zjednoteniu demografickej terminolĂłgie na Slovensku. V tejto etape je ur%0Ĺ„enĹĽ pre
odbornĹ› verejnose. Predpokladáme, ~e sa bude priebe~ne aktualizovae a dolaovae.
Po dopracovaní by jeho nová verzia, ktorĹ› plánujeme vydae, mohla slĹ›~ie ako
praktická príru%0Ĺ„ka vaetkĹĽm, ktorí sa zoberajĹ› demografiou a demografickou
atatistikou.
Za cenné pripomienky pri vypracovávaní slovníka akujeme %0Ĺ„lenom
terminologickej komisie, odborníkom zo `Ú SR, z krajskĹĽch správ `Ú SR, z
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Prírodovedeckej fakulty UK, ako
aj pracovníkom alaích inatitĹ›cií.
Krátky slovník základnĹĽch demografickĹĽch pojmov je vystavenĹĽ na internete
na adrese: http://www.infostat.sk/vdc.
6
1. V`EOBECNÉ DEMOGRAFICKÉ TERMÍNY
DemografickĹĽmi udaloseami sĹ› napríklad naro-
Demografia
denie, śmrtie, potrat, uzavretie man~elstva, roz-
Demography
vod, at.
Vedná disciplína na rozhraní viacerĹĽch odborov,
ktorá sa zaoberá reprodukciou >udskĹĽch popu-
Demografické procesy
lácií.
Pod>a OSN: Demografia je veda a praktická %0Ĺ„in- Population processes
nose, ktorá sa zaoberá atatistickou a matema- VĹĽvoj demografickĹĽch javov v %0Ĺ„ase, ako na-
tickou analĹĽzou ve>kosti, zlo~enia a priestorovej príklad pôrodnose, Ĺ›mrtnose, sobáanose, rozvo-
distribĹ›cie >udskĹĽch populácií a prí%0Ĺ„inami a dô- dovose a potratovose.
sledkami zmien plodnosti, Ĺ›mrtnosti, sobáanosti
a migrácie.
DemografickĹĽ vĹĽvoj, popula%0Ĺ„nĹĽ vĹĽvoj
Demographic development, population
Populácia
development
Population
Kontinuálny proces, zahrHujĹ›ci nielen demo-
SĹ›bor osôb, medzi ktorĹĽmi dochádza k demogra-
grafickĹ› reprodukciu, ale aj priestorovĹ› mobilitu
fickej reprodukcii.
obyvate>stva.
asto sa pou~íva ako synonymum termínu oby-
vate>stvo.
Pohyb obyvate>stva
Population change
Obyvate>stvo
Ka~dá zmena v po%0Ĺ„te, atruktĹ›re a rozmiestnení
Inhabitants
obyvate>stva.
SĹ›bor osôb ~ijĹ›cich na ur%0Ĺ„itom Ĺ›zemí.
Pohyb - prirodzenĹĽ, priestorovĹĽ (mechanickĹĽ),
sociálny.
Demografická atruktĹ›ra
Demographic structure PrirodzenĹĽ pohyb
Zlo~enie obyvate>stva pod>a ur%0Ĺ„itĹĽch charakte-
Natural changes of population
ristík.
Zmeny v stave obyvate>ov, vychádzajĹ›ce z pro-
Naj%0Ĺ„astejaie pod>a biologickĹĽch, ekonomickĹĽch
cesu prirodzenej reprodukcie.
a kultśrnych znakov, v u~aom zmysle zlo~enie
Obnova obyvate>stva vĹĽmena generácií naro-
obyvate>stva pod>a pohlavia a veku.
denĹĽch a zomretĹĽch.
Demografická reprodukcia
Migrácia, seahovanie
Demographic reproduction
Migration
Neustála obmena populácií v dôsledku prebie-
Zmeny v stave obyvate>ov, vychádzajĹ›ce
hajścich procesov rodenia a umierania.
z priestorového pohybu, pri ktorom dochádza
Na zvĹĽraznenie procesov rodenia a umierania sa
k zmene trvalého (obvyklého) pobytu obyvate>a.
pou~íva aj termín prirodzená reprodukcia.
Rozmiestnenie obyvate>stva
Demografické správanie
Spatial distribution
Demographic behaviour
Lokalizácia obyvate>stva v priestore.
Správanie sa >udí v sĹ›vislosti s demografickou
reprodukciou, ktorá sa priamo via~e k demogra-
Hustota obyvate>stva
fickĹĽm udalostiam.
Population density
Pou~íva sa aj termín reproduk%0Ĺ„né správanie
Po%0ńet obyvate>ov pripadajści na jednotku
(reproductive behaviour).
plochy.
Naj%0Ĺ„astejaie na 1 km2.
Demografické udalosti, demografické
javy
Demografická analĹĽza
Demographic events
Demographic analysis, population ana-
%7Ĺ„ivotné udalosti, ktoré ako hromadné javy vo
lysis
vzájomnej kombinácii utvárajĹ› priebeh demo-
Metódy skśmania, vyhodnocovania a interpre-
grafickej reprodukcie a v tejto podobe sĹ› pred-
tácie demografickĹĽch javov a procesov.
metom demografickej analĹĽzy.
7
Do sĹ›boru tabuliek ~ivota patria sobáane
Transverzálna analĹĽza, prierezová
tabu>ky, rozvodové tabu>ky, Ĺ›mrtnostné tabu>ky
analĹĽza
a tabu>ky plodnosti.
Cross-sectional analysis, current ana-
V angli%0Ĺ„tine sa termín life tables %0Ĺ„asto pou~íva
lysis.
aj na ozna%0ńenie śmrtnostnżch tabuliek.
AnalĹĽza, tĹĽkajĹ›ca sa udalostí, ktoré nastali
v rôznych generáciách, ale v tom istom %0Ĺ„asovom
Skrátené tabu>ky ~ivota
intervale (vo fiktívnych kohortách), oby%0Ĺ„ajne
Abridged life tables
v kalendárnom roku.
Tabu>ky ~ivota pre vekové skupiny.
Naj%0Ĺ„astejaie sa po%0Ĺ„ítajĹ› pre 5 ro%0Ĺ„né vekové
Longitudinálna analĹĽza, kohortná
skupiny.
analĹĽza
Cohort analysis, longitudinal analysis.
Podrobné tabu>ky ~ivota
AnalĹĽza, tĹĽkajĹ›ca sa udalostí, ktoré nastali v tej
Complete life tables
istej kohorte alebo generácii.
Tabu>ky ~ivota pod>a jednotiek veku.
Kohorta
JednovĹĽstupné tabu>ky ~ivota
Cohort
Single decrement life tables
SĹ›bor osôb, u ktorĹĽch doalo v tom istom %0Ĺ„aso-
Tabu>ky ~ivota, v ktorĹĽch sa neuva~uje s pôso-
vom intervale (oby%0Ĺ„ajne v kalendárnom roku)
bením ruaivĹĽch vplyvov inĹĽch udalostí.
k ur%0Ĺ„itej demografickej udalosti.
ViacvĹĽstupné tabu>ky ~ivota
Generácia
Multiple decrement life tables
Generation
Tabu>ky ~ivota, v ktorĹĽch sa uva~uje s pôso-
SĹ›bor osôb s rovnakĹĽm rokom narodenia.
bením ruaivĹĽch vplyvov inĹĽch udalostí.
Generácia je zvláatnym prípadom kohorty.
`tandardizácia
RodinnĹĽ stav
Standardisation
Marital status
Technika, ktorá sa pou~íva na odstránenie
DemografickĹĽ, sociálny, právny a atatistickĹĽ
vplyvu rozdielov vo vekovej atruktśre alebo
znak, ktorĹĽ ozna%0Ĺ„uje stav osoby pod>a väzby
inĹĽch znakoch, pri porovnávaní dvoch alebo
na man~elstvo a rodinu.
viacerĹĽch populácií.
Slobodní
Priama atandardizácia
Single persons
Direct method of standardisation
Osoby, ktoré nikdy neuzavreli man~elstvo.
Úprava, eliminujĹ›ca vplyv vekovej atruktĹ›ry na
mieru ur%0Ĺ„itého demografického javu v porov-
%7Ĺ„enatí, vydaté
návanĹĽch populáciách. `tandardom je vhodne
Married persons zvolená veková atruktĹ›ra.
Osoby ~ijśce v man~elstve.
Nepriama atandardizácia
Rozvedení, rozvedené
Indirect method of standardisation
Divorced persons Úprava, zalo~ená na porovnaní skuto%0Ĺ„nej a atan-
Osoby, ktorĹĽch man~elstvo právne zaniklo. dardnej intenzity javu. `tandardom sĹ› vhodne
zvolené miery demografického javu.
Vdovci, vdovy, ovdovení
Popula%0Ĺ„nĹĽ odhad
Widowed persons
Osoby, ktorĹĽch man~elstvo zaniklo smreou Estimate of the population
partnera. Ka~dż odhad po%0ńtu obyvate>stva a jeho atruktśr
do budścnosti alebo do minulosti, ktorż nie je
sĹ›%0Ĺ„aseou atatistického ziseovania.
Tabu>ky ~ivota
`peciálnym prípadom odhadu je popula%0Ĺ„ná
Life tables
projekcia.
Modely demografickĹĽch procesov zalo~ené na
princípe Ĺ›bytkov (dekrementov) z vĹĽchodis-
kového sĹ›boru.
8
plodnosti 2,1, alebo hodnotou %0Ĺ„istej miery
Popula%0Ĺ„ná projekcia
reprodukcie 1,0.
Population projection
Vżpo%0ńet budśceho vżvoja ve>kosti a demogra-
Popula%0Ĺ„né teĂłrie
fickej atruktĹ›ry sledovanej populácie alebo jej
Population theories
%0Ĺ„asti.
Vychádza zo sĹ›%0Ĺ„asnĹĽch popula%0Ĺ„nĹĽch trendov SĹ›hrn hypotéz, koncepcií a názorov o krátko-
a odhadov trendov budścich. dobżch a dlhodobżch faktoroch podmieHujścich
Projekcie na obdobie do 10 rokov sa ozna%0Ĺ„ujĹ› demografickĹ› reprodukciu, rast po%0Ĺ„tu obyvate-
ako krátkodobé, na obdobie od 10 do 25 rokov >ov a jeho dôsledky.
strednodobé a na obdobie nad 25 rokov Pod>a OSN: Koncepcie, zamerané na vysvetlenie
dlhodobé. alebo predikciu interakcií medzi zmenami v po-
pulácii a ekonomickĹĽmi, sociálnymi, psycho-
logickĹĽmi a inĹĽmi faktormi.
Popula%0Ĺ„ná prognĂłza
Population prognosis, population
Maltuzianizmus
forecast
Malthusianism, Malthusian population
Ka~dá nepodmienená, na vedeckom základe
zalo~ená vĹĽpove o o%0Ĺ„akávanom najpravdepo- theory
dobnejaom budĹ›com vĹĽvoji po%0Ĺ„tu obyvate>ov a Doktrína, zalo~ená na maltuziánskej teĂłrii popu-
jeho pohlavnej a vekovej atruktĹ›ry. la%0Ĺ„ného rastu, ktorá interpretuje potreby limitov
Svojou nepodmienenoseou a snahou o maximál- popula%0Ĺ„ného rastu za Ĺ›%0Ĺ„elom zvĹĽaenia ~ivotnej
ne priblí~enie sa k budĹ›cemu vĹĽvoju sa odliauje Ĺ›rovne.
od projekcie.
Niektorí autori nerozliaujĹ› medzi prognĂłzou
Neomaltuzianizmus
a projekciou, iní za prognĂłzu pova~ujĹ› len vĹĽs-
Neomalthusianism
ledok snáh o vyjadrenie o%0Ĺ„akávaného budĹ›ceho
Doktrína, pod>a ktorej sa biede a pre>udneniu dá
vĹĽvoja.
%0Ĺ„elie (a zabezpe%0Ĺ„ie ekonomickĹĽ blahobyt) iba
reguláciou pôrodnosti pomocou antikoncepcie
Kohortno-komponentná metĂłda
a prísluaného zákonodarstva.
(Cohort-) component method
MetĂłda tvorby popula%0Ĺ„nĹĽch projekcií, zalo~ená
Populacionizmus
na princípe posĹ›vania vekovĹĽch skupín, ich
Populationism
zmenaovania vplyvom śmrtnosti a dop:Hania
TeĂłria, ktorá po%0Ĺ„etnĹĽ rast obyvate>stva pokladá
narodenĹĽmi (pod>a predpokladanej intenzity
za prvĹĽ a základnĹĽ predpoklad moci a blahobytu
plodnosti), prípadne migráciou.
atátu. Je protikladom teĂłrie maltuzianizmu.
Naj%0Ĺ„astejaie pou~ívaná metĂłda pre rôzne %0Ĺ„asové
horizonty, vhodná najmä pre relatívne homogén-
Demografická revolĹ›cia
ne populácie (atáty a ich %0Ĺ„asti),
Demographic transition
Zásadná zmena re~imu reprodukcie, charakteris-
Popula%0Ĺ„ná klíma
tická vĹĽraznĹĽm poklesom Ĺ›mrtnosti a pôrod-
Sśhrnnż vplyv okolia na popula%0ńnś reprodukciu.
nosti.
Prejavuje sa vo formovaní a realizácii repro-
Pod>a OSN: Zmena vysokej pôrodnosti a Ĺ›mrt-
duk%0Ĺ„nĹĽch zvykov skupín obyvate>stva. AnglickĹĽ
nosti na nízku pôrodnose a Ĺ›mrtnose ako dôsle-
ekvivalent tohto pojmu neexistuje.
dok industrializácie a modernizácie.
Demografická revolĹ›cia sa niekedy zvykne
Popula%0Ĺ„ná politika
nazĹĽvae aj prvá demografická revolĹ›cia.
Population policy
SĹ›hrn prijatĹĽch opatrení priamo alebo nepriamo
DemografickĹĽ prechod
ovplyvHujścich popula%0ńnż vżvoj.
2. demographic transition
Zmena reproduk%0Ĺ„ného správania obyvate>stva,
Záchovná hodnota
charakteristická poklesom pôrodnosti, poklesom
Replacement level
sobáanosti a posunom v systéme hodnôt.
ÚroveH Ĺ›hrnnej plodnosti alebo %0Ĺ„istej miery
Zmeny sĹ› prejavom postmodernizmu v popula%0Ĺ„-
reprodukcie, pri dosiahnutí ktorej je zabezpe%0Ĺ„ená
nom vĹĽvoji.
jednoduchá reprodukcia v populácii.
Niekedy sa zvykne nazĹĽvae aj ako druhá demo-
Je daná takou Ĺ›rovHou plodnosti a Ĺ›mrtnosti
grafická revolĹ›cia alebo druhĹĽ demografickĹĽ
pod>a veku, aby generácia v reproduk%0Ĺ„nom veku
prechod.
zabezpe%0Ĺ„ila svoju náhradu, t.j. hodnotou Ĺ›hrnnej
9
Stabilná populácia Tabu>ková populácia
Stable population Table population
Teoretická populácia, v ktorej sa miery plodnosti Modelová populácia, ktorá sa po~íva na simulá-
a śmrtnosti pod>a veku v %0ńase nemenia a miera ciu priebehu demografickżch procesov.
migra%0Ĺ„ného prírastku, resp. Ĺ›bytku je nulová.
Hrubá miera prirodzeného prírastku je teda
Uzavretá populácia
konatantná a ozna%0Ĺ„uje sa ako vnĹ›torná miera
Closed population
prirodzeného prírastku alebo aj Lotkova miera
Populácia s prirodzenou reprodukciou s priro-
(intrinsic rate of natural increase, Lotka rate).
dzenou obnovou, bez migrácie.
Migra%0Ĺ„ne izolovaná populácia.
Stacionárna populácia
Stationary population
Otvorená populácia
`peciálny typ stabilnej populácie s nulovou mie-
Open population
rou prirodzeného prírastku, konatantnĹĽm po%0Ĺ„tom
Populácia, ktorá má migra%0Ĺ„né kontakty s inĹĽmi
obyvate>ov a nemennou vekovou atruktśrou.
populáciami, t.j. v ktorej existuje migrácia.
Táto stacionárna populácia nie je toto~ná so
SundbärgovĹĽm typom stacionárnej populácie.
Reálna populácia
Actual population
Skuto%0Ĺ„ne existujĹ›ca populácia.
10
2. ZDROJE DEMOGRAFICKĹ»CH DÁT
`tatistika obyvate>stva Register obyvate>ov
Demographic statistics Population register
Praktická %0Ĺ„innose zameraná na získavanie dát o AutomatizovanĹĽ spôsob vedenia evidencie
obyvate>stve. obyvate>stva na Ĺ›zemí.
V u~aom zmysle sa pod atatistikou obyvate>stva SlĹ›~i na vyh>adávanie Ĺ›dajov o osobách (osobné
chápe atatistické ziseovanie o obyvate>stve, v air- Ĺ›daje, rodinné vzeahy osôb, v kombinácii
aom zmysle aj spracovanie demografickĹĽch s adresou). V eskoslovensku bol zalo~enĹĽ
Ĺ›dajov. v roku 1980 pod názvom Centrálny register
obyvate>stva (CRO). V zmysle zákona %0Ĺ„.
253/1998 register vedie MV SR. Register sa
`tatistika pohybu obyvate>stva
nepou~íva na atatistické Ĺ›%0Ĺ„ely.
Statistics of population change
Vitálna a migra%0Ĺ„ná atatistika.
S%0Ĺ„ítanie obyvate>stva, popula%0Ĺ„nĹĽ
cenzus
Vitálna atatistika
Population census
Vital statistics
Vy%0Ĺ„erpávajĹ›ce atatistické ziseovanie osobnĹĽch,
`tatistika prirodzeného pohybu.
sociálnych a ekonomickĹĽch Ĺ›dajov osôb
V SR zahUHa aj atatistiku rozvodov a potratov
k ur%0Ĺ„itému okamihu, organizované pod>a medzi-
v rámci atatistickĹĽch ziseovaní ministerstiev
národnĹĽch odporĹ›%0Ĺ„aní, oby%0Ĺ„ajne v desaero%0Ĺ„nom
spravodlivosti a zdravotníctva.
intervale.
V SR zahrHuje aj s%0Ĺ„ítanie domov a bytov. S%0Ĺ„ítané
Migra%0Ĺ„ná atatistika
osoby sĹ› ob%0Ĺ„ania SR a cudzinci prítomní na
Migration statistics
Ĺ›zemí SR.
`tatistika zmien pobytu obyvate>stva.
V SR zahUHa zmeny trvalého pobytu obyvate-
Intercenzálne obdobie
>stva.
Intercensal period
Obdobie medzi dvoma s%0Ĺ„ítaniami.
Matrika
Registration record, civil registration
VĹĽberové ziseovanie
`tátny eviden%0Ĺ„nĹĽ systém, obsahujĹ›ci evidenciu
Sample survey
o osobnom stave fyzickĹĽch osôb, ktoré sa
NeĹ›plné atatistické ziseovanie, ktoré slĹ›~i na
narodili, uzavreli man~elstvo alebo zomreli na
získavanie a spracovanie Ĺ›dajov o ur%0Ĺ„enĹĽch
Ĺ›zemí SR, a atátnych ob%0Ĺ„anoch SR, ktorí sa
znakoch daného základného sĹ›boru.
narodili, uzavreli man~elstvo alebo zomreli v
V sĹ›%0Ĺ„asnosti v SR neexistuje apeciálne demo-
cudzine.
grafické vĹĽberové ziseovanie. Z vĹĽberovĹĽch
Zákon o matrikách %0Ĺ„. 154/1994 Z. z. v znení
ziseovaní, ktoré nie sĹ› primárne zamerané na
neskoraích predpisov.
demografiu, poskytuje najviac demografickĹĽch
Pôvodne cirkevnĹĽ eviden%0Ĺ„nĹĽ systém, atátne
informácií mikrocenzus.
matriky boli na Ĺ›zemí Slovenska zavedené v roku
1894.
11
3. DEMOGRAFICKÉ UKAZOVATELE
Demografické ukazovatele
Demographic indicators Definitívne ukazovatele
Numerické charakteristiky stavu, pohybu
Definitive indicators
a atruktśry obyvate>stva.
Ukazovatele spracované na základe definitív-
Na základe rôznych kritérií sa delia na základné
nych śdajov.
a analytické, na celkové, apecifické a diferen%0Ĺ„né,
na transverzálne a longitudinálne, na definitívne
Predbe~né ukazovatele
a predbe~né, na hrubé a porovnávacie ukazova-
Preliminary indicators
tele, at.
Ukazovatele zalo~ené na neĹ›plnĹĽch alebo nedos-
tato%0ńne overenżch śdajoch.
Základné demografické ukazovatele
Basic demographic indicators
Hrubé ukazovatele
AbsolĹ›tne Ĺ›daje získané priamo z jednotlivĹĽch
Crude indicators, gross indicators
śdajovżch zdrojov.
Ukazovatele, vypo%0Ĺ„ítané pod>a najjednoduchaích
metĂłd bez vylĹ›%0Ĺ„enia ruaivĹĽch vplyvov.
Analytické demografické ukazovatele
PoskytujĹ› len hrubĹ› (orienta%0Ĺ„nĹ›) predstavu
Analytic demographic indicators
o analyzovanom jave alebo procese.
Charakteristiky vypo%0Ĺ„ítané zo základnĹĽch
ukazovate>ov.
Porovnávacie ukazovatele
Naj%0Ĺ„astejaie ide o podiel dvoch základnĹĽch uka-
Comparative indicators
zovate>ov.
Ukazovatele, pri vĹĽpo%0Ĺ„te ktorĹĽch bol vylĹ›%0Ĺ„enĹĽ
Analytické ukazovatele sa delia na extenzívne a
vplyv niektorej z ruaivĹĽch podmienok, ktoré so
intenzívne ukazovatele.
sledovanĹĽm procesom alebo intenzitou daného
javu priamo nesśvisia.
Celkové ukazovatele
SĹ› vhodné na porovnávanie a analĹĽzy.
Total indicators
Ukazovatele vypo%0Ĺ„ítané za celĹ› populáciu.
Extenzívne analytické ukazovatele
Extensive analytic indicators
`pecifické ukazovatele
Relatívne %0Ĺ„ísla, ktoré vzniknĹ› porovnaním
Specific indicators
rovnorodżch śdajov v rovnakom %0ńase a za rov-
Ukazovatele, vypo%0Ĺ„ítané za %0Ĺ„ase populácie,
naké Ĺ›zemie.
spravidla vymedzené vzh>adom na vek alebo
Ke~e vyjadrujĹ› atruktĹ›ru sledovaného javu
trvanie ur%0Ĺ„itého javu.
(podiel z celku, resp. proporciu), nazĹĽvajĹ› sa aj
Oby%0Ĺ„ajne sa po%0Ĺ„ítajĹ› oddelene pod>a pohlavia.
atrukturálnymi ukazovate>mi. Naj%0Ĺ„astejaie sa
uvádzajĹ› v percentách alebo v promile.
Diferen%0Ĺ„né ukazovatele
Difference indicators Intenzívne analytické ukazovatele
Ukazovatele, vypo%0Ĺ„ítané za %0Ĺ„ase populácie,
Intensive analytic indicators
vymedzené vzh>adom na ur%0Ĺ„itĹ› sociálnu,
Relatívne %0Ĺ„ísla, ktoré vzniknĹ› porovnaním
národnostnĹ›, nábo~enskĹ›, príp. inĹ› skupinu.
rôznorodĹĽch Ĺ›dajov. Údaje vyjadrené v menova-
teli sĹ›, resp. mô~u bye nosite>mi udalostí
Transverzálne ukazovatele v %0Ĺ„itateli.
VyjadrujĹ› podiel intenzít dvoch javov, naj%0Ĺ„as-
Cross-sectional indicators
tejaie sĹ› to miery jednotlivĹĽch demografickĹĽch
Ukazovatele, ktoré charakterizujĹ› ur%0Ĺ„itĹĽ %0Ĺ„asovĹĽ
procesov.
śsek.
Naj%0Ĺ„astejaie jeden rok.
Index
Longitudinálne ukazovatele Index, ratio
Podiel dvoch absolĹ›tnych %0Ĺ„ísel (rovnorodĹĽch
Cohort indicators
alebo nerovnorodĹĽch), ale rôzne %0Ĺ„asovo alebo
Ukazovatele, ktoré charakterizujĹ› presne vyme-
priestorovo vymedzenĹĽch.
dzenĹ› kohortu.
12
VĹĽpo%0Ĺ„et tĹĽchto mier nevy~aduje podrobné Ĺ›daje,
apecifikácia v menovateli sa vynecháva bu
Miera
vzh>adom na nosite>a demografickej udalosti
Rate
(napr. rodinnĹĽ stav) alebo na d:~ku jej trvania
Po%0Ĺ„et demografickĹĽch udalostí apecifického
(napr. man~elstva).
typu, ktorĹĽ pripadá na ur%0Ĺ„itĹ› skupinu obyvate>-
stva (naj%0Ĺ„astejaie na obyvate>stvo stredného
`pecifická miera
stavu).
Napr. hrubá miera, vaeobecná miera, reduko- Specific rate
vaná miera, apecifická miera, Ĺ›hrnná miera, Po%0Ĺ„et demografickĹĽch udalostí v ur%0Ĺ„itej skupine
kone%0Ĺ„ná miera, at. osôb pripadajĹ›ci na 1000 osôb stredného stavu
tej istej skupiny.
Naj%0Ĺ„astejaími apecifickĹĽmi mierami sĹ› miery
Hrubá miera
pod>a pohlavia a veku.
Crude rate
Po%0Ĺ„et demografickĹĽch udalostí pripadajĹ›ci na
Úhrnná miera
1000 obyvate>ov stredného stavu, oby%0Ĺ„ajne za
rok. Total rate
SĹ›%0Ĺ„et apecifickĹĽch alebo redukovanĹĽch mier
ur%0Ĺ„itého demografického procesu za ur%0Ĺ„ité ob-
Vaeobecná miera
dobie (oby%0Ĺ„ajne za rok), prepo%0Ĺ„ítanĹĽ na jednu
General rate
osobu.
Po%0Ĺ„et demografickĹĽch udalostí pripadajĹ›ci na
U plodnosti, potratovosti a śmrtnosti ide
1000 osôb stredného stavu tej %0Ĺ„asti populácie,
o apecifické miery, u sobáanosti o redukované
u ktorej táto demografická udalose mô~e nastae.
miery a u rozvodovosti majĹ› miery tie~ charakter
Populácia, u ktorej ur%0Ĺ„itĹĽ demografickĹĽ jav mô~e
redukovanĹĽch mier (pod>a d:~ky trvania
nastae sa v angli%0Ĺ„tine nazĹĽva population
man~elstiev).
exposed-to-risk.
Kone%0Ĺ„ná miera
Redukovaná miera
Cohort rate, completed rate
Po%0Ĺ„et demografickĹĽch udalostí v apecifickej
SĹ›%0Ĺ„et genera%0Ĺ„nĹĽch mier ur%0Ĺ„itého demogra-
skupine osôb pripadajĹ›ci na 1000 osôb, ktoré
fického procesu prepo%0Ĺ„ítanĹĽ na jednu osobu.
mô~u, ale nemusia bye nosite>mi danej udalosti.
13
4. POHLAVNÁ A VEKOVÁ `TRUKTÚRA
Pohlavie Dokon%0Ĺ„enĹĽ vek
Sex Age at last birthday
Jedna z dvoch základnĹĽch biosociálnych cha- PresnĹĽ vek, zaokrĹ›hlenĹĽ na celé roky
rakteristík ka~dého >udského jedinca (popri (zaokrĹ›hlenĹĽ nadol), t.j. vek dosiahnutĹĽ pri pos-
veku). lednĹĽch narodeninách.
Mu~ské male, ~enské female. Oby%0Ĺ„ajne sa udáva v rokoch, u niektorĹĽch
kategĂłrií aj v mesiacoch alebo dHoch.
`truktśra pod>a pohlavia
PriemernĹĽ vek
Sex structure
Rozdelenie obyvate>stva pod>a pohlavia. Mean age
Vá~enĹĽ aritmetickĹĽ priemer po%0Ĺ„tu rokov, ktoré
pre~ili prísluaníci danej populácie do daného
Koeficient maskulinity
okamihu.
Masculinity
Ide o priemernż vek ~ijścich obyvate>ov.
Podiel mu~ov v danej populácii.
Vzh>adom na to, ~e vekové atruktĹ›ry sa udávajĹ›
Odvodené z latinského masculinum mu~skĹĽ
v dokon%0Ĺ„enom veku, pri vĹĽpo%0Ĺ„te sa ku ka~dej
rod.
hodnote veku pripo%0Ĺ„íta konatanta 0,5.
Koeficient femininity
MediánovĹĽ vek, vekovĹĽ medián, me-
Feminity
dián veku
Podiel ~ien v danej populácii.
Median age
Odvodené z latinského femininum ~enskĹĽ rod.
Vek, ktorá rozde>uje populáciu na dve rovnako
po%0Ĺ„etné %0Ĺ„asti (polovicu s ni~aím a polovicu
Index maskulinity
s vyaaím vekom ako je medián).
Sex ratio, masculinity ratio
Pomer po%0Ĺ„tu mu~ov k po%0Ĺ„tu ~ien v populácii.
Modálny vek, modus veku
Oby%0Ĺ„ajne po%0Ĺ„et mu~ov na 1000 ~ien.
Modal age
Vek, ktorĹĽ k danému okamihu dosiahlo najviac
Index femininity
osôb v populácii.
Pomer po%0Ĺ„tu ~ien k po%0Ĺ„tu mu~ov v populácii.
U demografickĹĽch udalostí ide o naj%0Ĺ„astejaí vek
Oby%0Ĺ„ajne po%0Ĺ„et ~ien na 1000 mu~ov. V angli%0Ĺ„-
nosite>a danej demografickej udalosti.
tine sa nepou~íva.
Veková atruktĹ›ra
Primárny index maskulinity
Age structure, age distribution, age com-
Primary sex ratio, sex ratio at concep-
position
tion
Vyjadruje rozdelenie obyvate>stva pod>a veku
Po%0Ĺ„et chlapcov na 1000 diev%0Ĺ„at pri po%0Ĺ„atí.
do jednoro%0Ĺ„nĹĽch alebo viacro%0Ĺ„nĹĽch skupín.
Oby%0Ĺ„ajne päero%0Ĺ„né vekové skupiny , t.j. 0-4 ro%0Ĺ„ní
Sekundárny index maskulinity
(alebo 0 ro%0Ĺ„ní a 1-4 ro%0Ĺ„ní), 5-9 ro%0Ĺ„ní, 10-14
Secondary sex ratio
ro%0Ĺ„ní, at.), ale aj iné, napr. 99+ ro%0Ĺ„ní, resp.
Po%0Ĺ„et chlapcov na 1000 diev%0Ĺ„at pri narodení.
60+ ro%0Ĺ„ní, 80+ ro%0Ĺ„ní, at.
Vek
Veková pyramída
Age
Population pyramid, age pyramid
Jedna z dvoch základnĹĽch biosociálnych cha-
DvojitĹĽ histogram na grafické vyjadrenie veko-
rakteristík ka~dého >udského jedinca (popri poh-
vej atruktĹ›ry obyvate>stva k ur%0Ĺ„itému dátumu.
laví).
Konatruuje sa pod>a jednoro%0Ĺ„nĹĽch alebo
Ak nie je uvedené inak, ide o dokon%0Ĺ„enĹĽ vek.
päero%0Ĺ„nĹĽch vekovĹĽch skupín (zvislá os) tak, ~e
podiel (alebo po%0Ĺ„et osôb) ka~dej vekovej skupiny
PresnĹĽ vek
~ien je znázornenĹĽ na pravej a zodpovedajĹ›ci
Exact age podiel mu~ov na >avej strane vodorovnej osi.
Presná doba medzi okamihom narodenia a oka- Niekedy sa konatruuje aj ako dvojitĹĽ polygĂłn
mihom pozorovania. rozdelenia po%0Ĺ„etností a nazĹĽva sa stromom
~ivota.
14
V SR vek 60 rokov a viac (60+) pre mu~ov, 55
Reproduk%0Ĺ„né vekové skupiny
rokov a viac (55+) pre ~eny, inde naj%0Ĺ„astejaie
Reproductive age groups
vek 65 rokov a viac pre obidve pohlavia.
Vekové skupiny obyvate>stva vymedzené pod>a
vzeahu k procesu reprodukcie.
Sundbärgove typy vekovej atruktĹ›ry
Obyvate>stvo v predreproduk%0Ĺ„nom, reproduk%0Ĺ„-
nom a poreproduk%0Ĺ„nom veku. Sundbärg classification of age structure
Pod>a zastśpenia detskej a poreproduk%0ńnej
zlo~ky je populácia rozdelená do typov:
Predreproduk%0Ĺ„nĹĽ vek (predrepro-
progresívny, stacionárny, regresívny.
duk%0Ĺ„ná veková skupina)
Progresívny typ populácie (progressive popula-
Pre - reproductive age (group)
tion) - typ populácie s vĹĽraznou prevahou detskej
Vek 0-14 rokov.
zlo~ky.
NazĹĽva sa aj detskou skupinou alebo detskou
Stacionárny typ populácie (stationary popula-
zlo~kou.
tion) - typ populácie, v ktorej detská a porepro-
duk%0Ĺ„ná zlo~ka sĹ› takmer vyrovnané.
Reproduk%0Ĺ„nĹĽ vek (reproduk%0Ĺ„ná veko-
Regresívny typ populácie (regressive population)
vá skupina) - typ populácie, v ktorej poreproduk%0Ĺ„ná zlo~ka
má prevahu nad detskou zlo~kou.
Reproductive age (group)
Vek 15-49 rokov.
Niekde vek 15-44 rokov. Billeterov index
Billeter index
Poreproduk%0Ĺ„nĹĽ vek (poreproduk%0Ĺ„ná Rozdiel medzi po%0Ĺ„tom osôb v predreproduk%0Ĺ„-
nom a poreproduk%0Ĺ„nom veku na 100 osôb v rep-
veková skupina)
roduk%0Ĺ„nom veku.
Post reproductive age (group)
Vek 50 rokov a viac.
Index ekonomickej závislosti mladĹĽch
Niekde vek 45 a viac.
>udí
Hlavné vekové skupiny Young age dependency ratio, child
Main age groups dependency ratio
Vekové skupiny obyvate>stva vymedzené pod>a Po%0Ĺ„et osôb v predproduktívnom veku na 100
vzeahu k ekonomickej aktivite. osôb v produktívnom veku.
Obyvate>stvo v predproduktívnom, produktívnom V slovenskej a %0Ĺ„eskej literatĹ›re sa ozna%0Ĺ„uje aj
a poproduktívnom veku. ako index závislosti I.
SĹ› vymedzené pribli~ne vekovĹĽmi hranicami
potenciálneho za%0Ĺ„iatku a konca ekonomickej
Index ekonomickej závislosti starĹĽch
aktivity. Konven%0Ĺ„ne sa pou~ívajĹ› hranice 15 a 60
>udí
rokov, resp. 65 rokov.
Old age dependency ratio, aged depen-
dency ratio
Predproduktívny vek
Po%0Ĺ„et osôb v poproduktívnom veku na 100 osôb
Pre-productive age
v produktívnom veku.
Vek 0-14 rokov.
V slovenskej a %0ńeskej literatśre sa ozna%0ńuje aj
ako index závislosti II.
Produktívny vek
Productive age
Index ekonomického zaea~enia
Vek, v ktorom je vä%0Ĺ„aina obyvate>stva ekono-
Economic dependency ratio, index of
micky aktívna.
economic burden
V SR je horná hranica vekovej skupiny odvodená
Po%0Ĺ„et osôb v predproduktívnom a poproduk-
od veku odchodu do dôchodku, t.j. vek 15-59
tívnom veku na 100 osôb v produktívnom veku.
rokov pre mu~ov a 15-54 rokov pre ~eny, inde
naj%0Ĺ„astejaie vek 15-59, resp.15-64 rokov.
Index veku
Poproduktívny vek Age index
Po%0Ĺ„et osôb v predreproduk%0Ĺ„nom veku na 100
Post-productive age
osôb v poreproduk%0Ĺ„nom veku.
Vek, v ktorom vä%0Ĺ„aina obyvate>stva u~ nie je
Pou~ívajĹ› sa aj iné vekové skupiny.
ekonomicky aktívna.
15
Index starnutia, Sauvyho index Starnutie populácie zhora
Ageing index Ageing of population at the summit,
Po%0Ĺ„et osôb v poproduktívnom veku na 100 osôb
mortality dominated ageing
0-14 ro%0Ĺ„nĹĽch.
Starnutie populácie v dôsledku predl~ovania >ud-
Pou~ívajĹ› sa aj reproduk%0Ĺ„né vekové skupiny.
ského ~ivota.
Rastie relatívne zastĹ›penie staraej zlo~ky popu-
Starnutie populácie lácie.
Population ageing, aging of population
Zmeny vo vekovej atruktĹ›re, spôsobené zvyao- Mladnutie populácie
vaním podielu starĹĽch >udí v populácii.
Rejuvenation of population, younging of
population
Starnutie populácie zdola Zvyaovanie podielu mladĹĽch >udí v populácii.
Ageing of population at the base, fertility
dominated ageing
Starnutie populácie v dôsledku zni~ovania pô-
rodnosti.
Klesá relatívne zastĹ›penie detskej zlo~ky po-
pulácie.
16
5. SOBÁ`NOSd
Man~elstvo Miera sobáanosti slobodnĹĽch
Marriage, wedlock Age specific first marriage rate
Právne a spolo%0Ĺ„ensky uznanĹĽ vzeah medzi dvo- Po%0Ĺ„et sobáaov slobodnĹĽch v danom veku
ma partnermi opa%0Ĺ„ného pohlavia. k strednému stavu slobodnĹĽch v tom istom veku,
oby%0Ĺ„ajne za rok.
Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
Sobáa
Marriage, nuptial, wedding
Miery sobáanosti rozvedenĹĽch
Právny akt, ktorĹĽm sa uzaviera man~elstvo.
Be~ne zau~ívanĹĽ pojem pre uzavretie man~elstva Marriage rates for divorced persons
je sobáa. Po%0Ĺ„et sobáaov rozvedenĹĽch v danom veku
k strednému stavu rozvedenĹĽch v tom istom
veku, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Sobáanose
Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
Nuptiality
Uzavieranie man~elstiev sledované ako hromad-
Miery sobáanosti ovdovenĹĽch
nĹĽ demografickĹĽ jav.
Marriage rates for widowed persons
Sleduje sa oddelene pod>a pohlavia.
Po%0Ĺ„et sobáaov ovdovenĹĽch v danom veku
k strednému stavu ovdovenĹĽch v tom istom
Prvosobáanose
veku, oby%0Ĺ„ajne za rok.
First marriage
Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
Uzavieranie prvĹĽch man~elstiev (sobáae
slobodnĹĽch) sledované ako hromadnĹĽ demogra-
Úhrnná sobáanose
fickĹĽ jav.
Total first marriage rate (TFMR)
Sleduje sa oddelene pod>a pohlavia.
PriemernĹĽ po%0Ĺ„et prvĹĽch sobáaov, ktoré by po%0Ĺ„as
svojho ~ivota uzavrel jeden mu~ (jedna ~ena) vo
Hrubá miera sobáanosti
veku do 50 rokov, za predpokladu nemennej
Crude marriage rate, crude nuptiality
sobáanosti a nulovej Ĺ›mrtnosti.
rate
Ide o Ĺ›hrnnĹ› mieru prvosobáanosti, t.j. Ĺ›hrn
Po%0Ĺ„et sobáaov na 1000 obyvate>ov stredného
redukovanĹĽch mier sobáanosti, prepo%0Ĺ„ítanĹĽ na
stavu, oby%0Ĺ„ajne za rok.
jednu osobu. Ukazovate> sa po%0Ĺ„íta pre 15-49
ro%0Ĺ„né osoby, oddelene pod>a pohlavia, v danom
Vaeobecná miera sobáanosti roku.
General marriage rate
Po%0Ĺ„et sobáaov na 1000 obyvate>ov stredného Kone%0Ĺ„ná sobáanose
stavu schopnĹĽch uzavriee man~elstvo, oby%0Ĺ„ajne
Cohort marriage rate
za rok.
PriemernĹĽ po%0Ĺ„et sobáaov na 100 osôb danej
Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
generácie.
Ukazovate> sa ráta pre 49 ro%0Ĺ„nĹĽch mu~ov, resp.
Miera sobáanosti pod>a veku ~eny.
Age specific marriage rate
Po%0Ĺ„et sobáaov osôb v danom veku k strednému Vek pri sobáai
stavu obyvate>ov v tom istom veku, oby%0Ĺ„ajne za
Age at marriage, marriage age, nuptial
rok.
age
Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
Vek, v ktorom osoby uzatvárajĹ› man~elstvo.
Ozna%0Ĺ„uje sa aj ako apecifická miera sobáanosti.
Ide o dokon%0Ĺ„enĹĽ vek, oddelene pod>a pohlavia.
Redukovaná miera sobáanosti
Minimálny vek pri sobáai
Po%0Ĺ„et sobáaov slobodnĹĽch v danom veku na
Minimum age at marriage
1000 obyvate>ov stredného stavu v tom istom
Najni~aí vek, v ktorom sa povo>uje uzavriee
veku, oby%0Ĺ„ajne za rok.
man~elstvo, u nás 18 rokov, t.j. plnoletose.
Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
V SR vĹĽnimku povo>uje sĹ›d, minimálny vek je 16
dokon%0Ĺ„enĹĽch rokov.
17
v danom veku v ur%0Ĺ„itom období a na zmenaovaní
PriemernĹĽ vek pri sobáai
tabu>kového po%0Ĺ„tu osôb na základe tĹĽchto
Mean (average) age at marriage
pravdepodobností.
PriemernĹĽ vek, v ktorom osoby uzavierajĹ› man-
Po%0Ĺ„ítajĹ› sa pod>a pohlavia a rodinného stavu
~elstvo.
pre vek 15 do 49 rokov.
Po%0Ĺ„íta sa bu priamo z veku snĹ›bencov alebo z
mier sobáanosti pod>a veku, oddelene pod>a
D:~ka trvania man~elstva
pohlavia, pre osoby 15-49 ro%0Ĺ„né.
Duration of marriage
Rozdiel medzi dátumom sobáaa a dátumom
PriemernĹĽ vek pri prvom sobáai
ziseovania alebo zániku man~elstva, oby%0Ĺ„ajne
Mean age at first marriage
v rokoch.
PriemernĹĽ vek, v ktorom slobodné osoby uzat-
Man~elstvo zaniká:
várajĹ› man~elstvo.
1. smreou jedného z man~elov,
Po%0Ĺ„íta sa bu priamo z veku snĹ›bencov alebo z
2. rozvodom,
mier sobáanosti pod>a veku, oddelene pod>a
3. vyhlásením jedného z man~elov za mUtveho.
pohlavia, pre osoby 15-49 ro%0Ĺ„né.
Priemerná d:~ka trvania man~elstva
Modálny vek pri sobáai
pri jeho zániku
Modal age at marriage
Average marriage duration at dissolu-
Naj%0Ĺ„astejaí vek pri sobáai.
Ur%0Ĺ„uje sa pre osoby vo veku 15-49 rokov, odde- tion
lene pod>a pohlavia. AritmetickĹĽ priemer d:~ok trvania man~elstiev
pri zániku.
Obyvate>stvo schopné uzavriee man-
Neformálne spolu~itie, faktické spolu-
~elstvo
~itie, kohabitácia
Marriageable population
Sśbor obyvate>ov, ktorż sp:Ha podmienky pre Cohabitation, consensual union, non-
uzavretie man~elstva v ur%0Ĺ„itej spolo%0Ĺ„nosti.
marital union
V SR sĹ› to osoby slobodné, rozvedené a ov-
Spolu~itie mu~a a ~eny, ktorí nemajĹ› svoj
dovené, staraie ako 18 rokov.
zväzok legalizovanĹĽ.
Sobáana kohorta
Sobáae vyaaieho poradia
Marriage cohort
Remarriages
Osoby, ktoré uzavreli man~elstvo v ten istĹĽ rok.
Uzavieranie man~elstiev, pri ktorĹĽch aspoH
Ur%0Ĺ„uje sa oddelene pod>a pohlavia.
jeden zo snśbencov je rozvedenż alebo ovdo-
venĹĽ.
Sobáane tabu>ky
Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
Nuptiality tables
Tabu>ky ~ivota popisujśce proces uzavierania
Snśbenci
man~elstiev.
Betrothed couple, fiancé, spouses
Princíp konatrukcie je zalo~enĹĽ na ur%0Ĺ„ení
Partneri, ktorí sa rozhodli uzavriee man~elstvo.
pravdepodobností uzavretia man~elstva osobou
18
6. ROZVODOVOSd
Rozvod Miera rozvodovosti pod>a veku
Divorce Age specific divorce rate
Právny spôsob zániku man~elstva za ~ivota man- Po%0Ĺ„et rozvodov osôb v danom veku k strednému
~elov. stavu vaetkĹĽch mu~ov, resp. ~ien v tom istom
V SR o rozvode rozhoduje sśd. veku, oby%0ńajne za rok.
RozvedenĹĽm osobám právny poriadok u nás Zvykne sa ozna%0Ĺ„ovae aj ako apecifická miera
umo~Huje uzavriee nové man~elstvo. rozvodovosti. Ukazovate> má charakter reduko-
vanej miery.
Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
Rozvodovose
Divorce
Úhrnná rozvodovose man~elstiev
Rozvody man~elstiev sledované ako hromadnĹĽ
Úhrn mier rozvodovosti pod>a veku.
demografickĹĽ jav.
Vyjadruje, akĹĽ podiel mu~ov, resp. ~ien sa
rozvedie. Oby%0Ĺ„ajne sa po%0Ĺ„íta pre vek 16 rokov
Návrh na rozvod
a viac.
Divorce petition
Písomná forma podnetu na sĹ›dne konanie
Redukovaná miera rozvodovosti
o ukon%0Ĺ„ení man~elstva.
(v danom roku)
Duration-specific divorce rate
Zánik man~elstva
Po%0Ĺ„et rozvodov v danom roku pod>a d:~ky trva-
Dissolution of marriage
nia man~elstva k po%0Ĺ„tu sobáaov z prísluanĹĽch
Ukon%0Ĺ„enie man~elstva rozvodom alebo Ĺ›mrtím
rokov (t.j. k vĹĽchodiskovému po%0Ĺ„tu sobáaov, nie
jedného z man~elov.
k po%0ńtu man~elstiev existujścich pri ur%0ńitom
Medzi zaniknutĹĽmi man~elstvami sa atatisticky
vĹĽro%0Ĺ„í).
vykazujĹ› i man~elstvá, ktoré boli sĹ›dom
NazĹĽva sa aj mierou rozvodovosti pod>a d:~ky
prehlásené za neplatné (annulment of marriage.
trvania man~elstiev. Napr. po%0Ĺ„et rozvodov troj-
ro%0Ĺ„nĹĽch man~elstiev sa delí po%0Ĺ„tom man~elstiev
Hrubá miera rozvodovosti
spred troch rokov, at.
Crude divorce rate
Pri vżpo%0ńte sa nezoh>adHuje vplyv śmrtnosti
Po%0Ĺ„et rozvodov na 1000 obyvate>ov stredného
a migrácie.
stavu, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Úhrnná rozvodovose
Index rozvodovosti
Total divorce rate
Number of divorces per new marriage
Priemernż po%0ńet rozvodov, pripadajścich na je-
Po%0Ĺ„et rozvodov na 100 uzavretĹĽch man~elstiev,
den sobáa.
oby%0Ĺ„ajne za rok.
Ide o śhrn redukovanżch mier rozvodovosti
v danom roku.
Vaeobecná miera rozvodovosti
Divorce rate for married persons Redukovaná miera rozvodovosti (pre
Po%0ńet rozvodov k po%0ńtu existujścich man~elstiev
danĹ› sobáanu kohortu)
(oby%0Ĺ„ajne na 1000 ~enatĹĽch mu~ov, resp.
Po%0Ĺ„et rozvodov k po%0Ĺ„tu sobáaov tej istej
vydatĹĽch ~ien k 1.7.).
sobáanej kohorty.
Niekedy sa nazĹĽva aj mierou rozvodovosti
Po%0Ĺ„et rozvodov v akejko>vek dobe, ktorá
man~elstiev. Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
uplynula od sobáaa (t.j. rozvody vaetkĹĽch d:~ok
trvania man~elstiev) k vĹĽchodiskovému po%0Ĺ„tu
Miera rozvodovosti man~elstiev pod>a sobáaov tejto kohorty (sobáana kohorta).
veku
Kone%0Ĺ„ná rozvodovose
Age specific divorce rate for married
(Total period) divorce rate
persons
Úhrn redukovanĹĽch mier rozvodovosti v danej
Po%0Ĺ„et rozvodov osôb v danom veku k strednému
kohorte man~elstiev.
stavu ~enatĹĽch mu~ov, resp. vydatĹĽch ~ien v tom
Vyjadruje podiel man~elstiev, ktoré by skon%0Ĺ„ili
istom veku, oby%0Ĺ„ajne za rok.
rozvodom. Pozri: Redukovaná miera rozvodo-
Po%0Ĺ„íta sa oddelene pod>a pohlavia.
vosti (pre danĹ› sobáanu kohortu).
19
Rozvodové tabu>ky
Divorce tables
Tabu>ky ~ivota popisujĹ›ce proces zániku
man~elstiev rozvodom.
Princíp konatrukcie je zalo~enĹĽ na ur%0Ĺ„ení
pravdepodobností rozvodu man~elstva pod>a
veku osôb v ur%0Ĺ„itom období a na zmenaovaní
tabu>kového po%0Ĺ„tu osôb ~ijĹ›cich v man~elstve na
základe tĹĽchto pravdepodobností.
Po%0Ĺ„ítajĹ› sa oddelene pod>a pohlavia pre vek od
15 do 59 rokov.
20
7. PÔRODNOSd A PLODNOSd
Tehotenstvo PriemernĹĽ vek (matky) pri pôrode
Pregnancy Mean age at childbirth
VnĹ›tromaternicovĹĽ vĹĽvoj >udského jedinca od PriemernĹĽ vek matiek, oby%0Ĺ„ajne v danom roku.
po%0Ĺ„atia a~ po jeho ukon%0Ĺ„enie pôrodom alebo Po%0Ĺ„íta sa z veku alebo z mier plodnosti pod>a
potratom. veku.
Trvanie tehotenstva PriemernĹĽ vek (matky) pri prvom
Duration of pregnancy pôrode
Obdobie, ohrani%0Ĺ„ené po%0Ĺ„atím (spojením spermie
Mean age at first childbirth
a vají%0Ĺ„ka) a pôrodom (~ivého alebo mUtveho)
PriemernĹĽ vek matiek pri prvom pôrode,
dieeaea alebo potratom.
oby%0Ĺ„ajne v danom roku.
V praxi sa ur%0Ĺ„uje od prvého dHa poslednej
Po%0Ĺ„íta sa z veku alebo z mier plodnosti pod>a
menatruácie (spravidla 280-286 dní, resp. 40
veku.
tĹĽ~dHov).
Poradie narodeného dieeaea
Poradie tehotenstva
Birth order
Pregnancy order
Poradie narodeného dieeaea jednej ~ene.
Ur%0Ĺ„uje sa pod>a vaetkĹĽch evidovanĹĽch tehoten-
S oh>adom na vaetky narodené predchádzajĹ›ce
stiev jednej ~eny.
deti (~ivé aj mUtve).
Pôrod
ViacnásobnĹĽ pôrod
Childbirth, birth, delivery
Multiple birth
Úplné vytla%0Ĺ„enie alebo vytiahnutie dieeaea z tela
Pôrod dvoj%0Ĺ„iat, troj%0Ĺ„iat, at.
matky, s vĹĽnimkou potratu.
MedzipôrodnĹĽ interval
Ukon%0Ĺ„enie tehotenstva
Interval between successive births
Pregnancy termination
Interval medzi dvoma pôrodmi.
Ukon%0Ĺ„enie vnĹ›tromaternicového vĹĽvoja
>udského jedinca pôrodom alebo potratom.
Pôrod ~ivého dieeaea
Live birth
Pôrodnose
Pôrod dieeaea, vykazujĹ›ceho známky ~ivota, bez
Natality
oh>adu na d:~ku trvania tehotenstva.
Rodenie detí, chápané ako hromadnĹĽ
V SR s hmotnoseou 500 gramov a viac, resp. 499
demografickĹĽ jav.
gramov alebo menej pri pre~ití 24 hodín po
V anglickej literatĹ›re sa %0Ĺ„asto pou~íva aj termín
pôrode.
birth alebo fertility.
%7Ĺ„ivonarodené dieea
Pôrod v man~elstve
Live-born (child)
Birth in wedlock
Dieea, vykazujĹ›ce známky ~ivota, bez oh>adu na
Pôrod dieeaea vydatou matkou.
d:~ku trvania tehotenstva.
Pôrod mimo man~elstva
MUtvonarodené dieea
Birth out of wedlock
Stillborn (child)
Pôrod dieeaea nevydatou matkou.
Dieea, ktoré sa narodilo bez známok ~ivota.
Matka slobodná, ovdovená, rozvedená.
V SR s pôrodnou hmotnoseou 1000 gramov
a viac - pod>a vyhláaky %0Ĺ„. 22/88 Z. z., inde iné
Vek (matky) pri pôrode definície.
Do angli%0Ĺ„tiny sa zvykne prekladae aj ako
Age at birth
stilbirth.
Vek matky pri pôrode.
Ide o dokon%0Ĺ„enĹĽ vek.
`peciálne sa sleduje vek matiek pri prvom %7Ĺ„ivorodenose
pôrode.
Live birth
Pôrody ~ivĹĽch detí sledované ako hromadnĹĽ
demografickĹĽ jav.
21
MUtvorodenose Miera plodnosti pod>a veku
Stilbirth Age-specific fertility rate
Pôrody mUtvych detí sledované ako hromadnĹĽ Po%0Ĺ„et ~ivonarodenĹĽch detí ~enám v ur%0Ĺ„itom
demografickĹĽ jav. veku na 1000 ~ien stredného stavu v tom istom
veku.
Miery plodnosti pod>a veku sa zvyknĹ› ozna%0Ĺ„ovae
Hrubá miera pôrodnosti
aj ako apecifické miery plodnosti.
Crude birth rate
Po%0Ĺ„et ~ivonarodenĹĽch na 1000 obyvate>ov
Miera man~elskej plodnosti pod>a
stredného stavu, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Ozna%0Ĺ„uje sa aj ako hrubá miera ~ivorodenosti. veku
Ak sa uva~uje aj so vaetkĹĽmi narodenĹĽmi (~ivo
Age specific marital fertility rate
i mUtvo) a ozna%0Ĺ„uje sa ako hrubá miera celkovej
Po%0Ĺ„et ~ivonarodenĹĽch detí v man~elstve ~enám
pôrodnosti.
v ur%0Ĺ„itom veku na 1000 vydatĹĽch ~ien v tom
istom veku.
Reproduk%0Ĺ„né obdobie
Reproductive period, childbearing Miera mimoman~elskej plodnosti
period pod>a veku
Obdobie, po%0Ĺ„as ktorého je ~ena schopná rodie.
Non-marital age specific fertility rate
Po%0Ĺ„et ~ivonarodenĹĽch detí mimo man~elstva
Reproduk%0Ĺ„nĹĽ vek ~enám v ur%0Ĺ„itom veku na 1000 slobodnĹĽch,
ovdovenĹĽch a rozvedenĹĽch ~ien v tom istom
Reproductive age, childbearing age
veku.
Oby%0Ĺ„ajne vek 15-49 rokov.
Niekde vek 15-44 rokov.
Úhrnná plodnose
Fyziologická plodnose- fekundita (plo- Total fertility rate
PriemernĹĽ po%0Ĺ„et ~ivonarodenĹĽch detí
divose)
pripadajĹ›cich na jednu ~enu po%0Ĺ„as jej celého
Fecundity
reproduk%0Ĺ„ného obdobia (15 - 49 rokov), pri
Biologická schopnose mu~a, ~eny alebo páru
zachovaní Ĺ›rovne plodnosti sledovaného roka
plodie, resp. rodie deti.
a za predpokladu nulovej śmrtnosti
Vo francĹ›zatine sa pre plodivose pou~íva termín
Úhrn mier plodnosti pod>a veku, resp. Ĺ›hrn
fertilité.
apecifickĹĽch mier plodností.
(TFR)
Plodnose - fertilita
Fertility
Kone%0Ĺ„ná plodnose
Realizovaná fyziologická plodnose.
Vo francĹ›zatine sa pre plodnose pou~íva termín Completed fertility rate
fecondité. PriemernĹĽ po%0Ĺ„et ~ivonarodenĹĽch detí pripadajĹ›ci
na jednu ~enu tej istej generácie za predpokladu
nulovej Ĺ›mrtnosti ~ien po%0Ĺ„as celého
Vaeobecná miera plodnosti
reproduk%0Ĺ„ného obdobia.
General fertility rate
SĹ›%0Ĺ„et genera%0Ĺ„nĹĽch mier plodnosti.
Po%0Ĺ„et ~ivonarodenĹĽch detí na 1000 ~ien
stredného stavu v reproduk%0Ĺ„nom veku, oby%0Ĺ„ajne
Index plodnosti
za rok.
Odpovedá miere ~enskej plodnosti. Niekedy sa Child-woman ratio
nazĹĽva aj %0Ĺ„istou mierou plodnosti. Pomer po%0Ĺ„tu detí vo veku 0-4 roky na 1000 ~ien
v reproduk%0Ĺ„nom veku.
Pou~íva sa v krajinách s neĹ›plnou evidenciou
Man~elská plodnose
~ivonarodenĹĽch.
Marital fertility
Plodnose v man~elstve.
Hrubá miera reprodukcie
Gross reproduction rate
Mimoman~elská plodnose
PriemernĹĽ po%0Ĺ„et ~ivonarodenĹĽch diev%0Ĺ„at, ktoré
Non-marital fertility, extra-marital
by sa narodili jednej ~ene po%0Ĺ„as jej celého
fertility, out of wedlock fertility
reproduk%0Ĺ„ného obdobia (15 do 49 rokov), pri
Plodnose mimo man~elstva.
zachovaní Ĺ›rovne plodnosti sledovaného roka
a za predpokladu nulovej śmrtnosti.
22
V longitudálnom zmysle vyjadruje, do akej miery matky v %0Ĺ„ase pôrodu, pri zachovaní Ĺ›rovne
daná generácia zaiseuje svoju náhradu, ak by plodnosti a Ĺ›mrtnosti sledovaného roku.
Ĺ›mrtnose neexistovala. Z transverzálneho h>adis- Ak sa MR rovná jednej, hovoríme o jednodu-
ka vyjadruje, akĹĽm spôsobom by sa daná po- chej reprodukcii. Ak je MR vä%0Ĺ„aia ako jedna,
pulácia reprodukovala pri zachovaní re~imu ide o rozaírenĹ› reprodukciu, ak je MR menaia
vymierania v danom období. ako jednej, ide o zĹ›~enĹ› reprodukciu.
istá miera reprodukcie ( MR) Tabu>ky plodnosti
Net reproduction rate Fertility table
PriemernĹĽ po%0Ĺ„et ~ivonarodenĹĽch diev%0Ĺ„at, ktoré Tabu>ky ~ivota popisujĹ›ce proces rodenia detí.
by sa narodili jednej ~ene po%0Ĺ„as jej celého Usporiadaná séria mier plodnosti pod>a veku a
reproduk%0Ĺ„ného obdobia a ktoré by sa do~ili veku kumulatívnych mier plodnosti.
23
8. POTRATOVOSd
Po%0Ĺ„íta sa aj na ~ivonarodenĹĽch.
Potrat
Pre umelé a pre samovo>né potraty sa po%0Ĺ„íta
Abortion
index umelej a samovo>nej potratovosti.
Samovo>né alebo navodené ukon%0Ĺ„enie tehoten-
stva spojené s Ĺ›mrtím plodu.
Index potratovosti pod>a veku
Ukon%0Ĺ„enie tehotenstva, v dobe od implantácie do
Age specific abortion ratio
takého vĹĽvojového atádia plodu, ke je plod
schopnĹĽ ~ie samostatne mimo tela matky aspoH Pomer po%0Ĺ„tu potratov u ~ien v danom veku
minimálnu dobu, oby%0Ĺ„ajne do 28 tĹĽ~dHa trvania k po%0Ĺ„tu narodenĹĽch (príp. ~ivonarodenĹĽch) ~e-
tehotenstva. nám v tom istom veku, oby%0Ĺ„ajne za rok.
V sĹ›%0Ĺ„asnosti pod>a vyhláaky %0Ĺ„. 22/1988 Zb.
Vaeobecná miera potratovosti
Potratovose
General abortion rate
Abortion Po%0Ĺ„et potratov na 1000 ~ien v reproduk%0Ĺ„nom
VĹĽskyt potratov sledovanĹĽ ako hromadnĹĽ de- veku.
mografickĹĽ jav. Po%0Ĺ„íta sa aj zvláae pre umelé a pre samovo>né
potraty, pre vek 15-49 rokov.
Umelé preruaenie tehotenstva, umelĹĽ
Miera potratovosti pod>a veku
potrat, indukovanĹĽ potrat, interrup-
Age specific abortion rate
cia
Po%0Ĺ„et potratov v danom veku na 1000
Induced abortion
~ien stredného stavu v tom istom veku, oby%0Ĺ„ajne
Potrat spôsobenĹĽ vonkajaím zásahom.
za rok.
`tatistiky oby%0Ĺ„ajne vykazujĹ› legálne potraty.
Po%0Ĺ„íta sa aj zvláae pre umelé a pre samovo>né
V angli%0Ĺ„tine sa %0Ĺ„asto pou~íva termín abortion
potraty, pre vek 15-49 rokov. Niekedy sa nazĹĽva
pre umelĹĽ potrat.
aj apecifickou potratovoseou.
Spontánny potrat, samovo>nĹĽ potrat
Úhrnná potratovose
Spontaneous abortion, foetal death, mis-
Total abortion rate
carriage
Priemernż po%0ńet potratov pripadajści na jednu
Potrat podmienenĹĽ biologicky, bez zjavného
~enu v reproduk%0Ĺ„nom veku v danom roku.
vonkajaieho zásahu.
Úhrn mier potratovosti pod>a veku. Po%0Ĺ„íta sa aj
zvláae pre samovo>né a umelé potraty.
Hrubá miera potratovosti
Crude abortion rate
Kone%0Ĺ„ná potratovose
Po%0Ĺ„et potratov na 1000 obyvate>ov stredného
Completed abortion rate
stavu, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Priemernż po%0ńet potratov pripadajści na jednu
Po%0Ĺ„íta sa aj zvláae pre umelé a pre samovo>né
~enu tej istej generácie za predpokladu nulovej
potraty.
Ĺ›mrtnosti ~ien po%0Ĺ„as celého reproduk%0Ĺ„ného
obdobia (po%0Ĺ„ítanĹĽ z Ĺ›dajov po skon%0Ĺ„ení ich
Index potratovosti reproduk%0Ĺ„ného obdobia).
SĹ›%0Ĺ„et genera%0Ĺ„nĹĽch mier potratovosti.
Abortion ratio
Pomer po%0Ĺ„tu potratov k po%0Ĺ„tu narodenĹĽch
(oby%0Ĺ„ajne na 100 narodenĹĽch), oby%0Ĺ„ajne za rok.
24
9. ÚMRTNOSd
Úmrtie Skorá novorodenecká Ĺ›mrtnose
Death Early neonatal mortality
Nezvratné ukon%0Ĺ„enie ~ivotnĹĽch funkcií orga- Úmrtnose vo veku 0-6 dní, t.j. Ĺ›mrtnose prvĹĽch
nizmu. 7 dní.
Zastavenie dĹĽchania a srdcovej %0Ĺ„innosti, resp.
nezvratné vyhasnutie funkcií mozgu.
Miera skorej novorodeneckej śmrt-
nosti
Úmrtnose
Early neonatal mortality rate
Mortality
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch vo veku 0-6 dní na 1000
VĹĽskyt Ĺ›mrtí v danej populácii sledovanĹĽ ako
~ivonarodenĹĽch, oby%0Ĺ„ajne za rok.
hromadnĹĽ demografickĹĽ jav.
Miera neskorej novorodeneckej śmrt-
Hrubá miera Ĺ›mrtnosti
nosti
Crude death rate
Late neonatal mortality rate
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch na 1000 obyvate>ov stredného
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch vo veku 7-27 dní na 1000
stavu, oby%0Ĺ„ajne za rok.
~ivonarodenĹĽch, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Doj%0Ĺ„enská Ĺ›mrtnose
Ponovorodenecká Ĺ›mrtnose
Infant mortality
Postneonatal mortality
VĹĽskyt Ĺ›mrtí detí do jedného roka sledovanĹĽ ako
Úmrtnose detí od 28. dHa do jedného roka.
hromadnĹĽ demografickĹĽ jav.
Miera ponovorodeneckej śmrtnosti
Miera doj%0ńenskej śmrtnosti
Postneonatal mortality rate
Infant mortality rate (IMR)
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch od 28. dHa do jedného roka na
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch do jedného roka na 1000
1000 ~ivonarodenĹĽch, oby%0Ĺ„ajne za rok.
~ivonarodenĹĽch, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Miera mUtvorodenosti
Úmrtnose prvého dHa
Stillbirth rate, rate of stillbirths
Úmrtnose v prvĹĽch 24 hodinách ~ivota.
Po%0Ĺ„et mUtvonarodenĹĽch na 1000 ~ivonarode-
nĹĽch, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Miera Ĺ›mrtnosti prvého dHa
Niekedy aj po%0Ĺ„et mUtvonarodenĹĽch na 1000
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch v prvĹĽch 24 hodinách na 1000
narodenĹĽch.
~ivonarodenĹĽch, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Perinatálna Ĺ›mrtnose
Popôrodná Ĺ›mrtnose
Perinatal death
Úmrtnose vo veku 0-2 dni, t.j. Ĺ›mrtnose prvĹĽch
SĹ›%0Ĺ„et po%0Ĺ„tu detí zomretĹĽch do 7 dní a po%0Ĺ„tu
3 dní ~ivota.
mUtvonarodenĹĽch.
Miera popôrodnej Ĺ›mrtnosti
Miera perinatálnej Ĺ›mrtnosti
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch vo veku 0-2 dni na 1000
Perinatal mortality rate
~ivonarodenĹĽch, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Po%0Ĺ„et mUtvonarodenĹĽch a zomretĹĽch do 7 dní na
1000 ~ivonarodenĹĽch, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Novorodenecká Ĺ›mrtnose
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch do 7 dní sa niekedy nahrádza
Neonatal mortality
doj%0Ĺ„enskou Ĺ›mrtnoseou na endogénne prí%0Ĺ„iny.
Úmrtnose detí vo veku 0-27 dní, t.j. v prvĹĽch
atyroch tĹĽ~dHoch ~ivota.
Doj%0Ĺ„enská Ĺ›mrtnose na endogénne
prí%0Ĺ„iny
Miera novorodeneckej śmrtnosti
Endogenous infant mortality
Neonatal mortality rate
Doj%0Ĺ„enská Ĺ›mrtnose na vrodené chyby, poakode-
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch vo veku 0-27 dní na 1000
nia pri pôrode, at.
~ivonarodenĹĽch, oby%0Ĺ„ajne za rok.
25
Po%0Ĺ„íta sa aj oddelene pod>a pohlavia.
Doj%0Ĺ„enská Ĺ›mrtnose na exogénne prí-
Pou~íva sa aj termín apecifická miera Ĺ›mrtnosti.
%0Ĺ„iny
Exogenous infant mortality
Úhrnná miera Ĺ›mrtnosti
Doj%0Ĺ„enská Ĺ›mrtnose na choroby infek%0Ĺ„né, para-
Total mortality rate
zitálne, choroby dĹĽchacej a tráviacej sĹ›stavy
Úhrn mier Ĺ›mrtnosti pod>a veku v danom roku.
a pod.
Naj%0Ĺ„astejaie sa po%0Ĺ„íta pre vek od 0 do 64 rokov.
Detská Ĺ›mrtnose
Prí%0Ĺ„ina smrti
Child mortality, under five mortality
Cause of death
Úmrtnose detí zvy%0Ĺ„ajne od jedného do atyroch
Choroba alebo iná udalose zaprí%0Ĺ„iHujĹ›ca smre.
rokov.
Horná hranica nebĹĽva definovaná jednozna %0Ĺ„ne a
posĹ›va napr. do veku 5 rokov, 15 rokov, at. Prvotná prí%0Ĺ„ina smrti
Underlying cause of death
Choroba alebo iná udalose, ktorou sa za%0Ĺ„al rad
Miera detskej śmrtnosti
chorobnĹĽch dejov, ktoré viedli priamo k smrti.
Child death rate
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch detí vo veku 1 4 roky na 1000
Úmrtnose pod>a prí%0Ĺ„in smrti
detí tej istej vekovej skupiny, oby%0Ĺ„ajne za rok.
Vzh>adom na dostupnose śdajov UNICEF Cause specific mortality
definuje mieru detskej Ĺ›mrtnosti (under - 5 Úmrtnose, klasifikovaná pod>a prí%0Ĺ„iny (resp.
mortality rate) ako po%0Ĺ„et zomretĹĽch detí vo veku skupín prí%0Ĺ„in), ktorou bola smre spôsobená.
pod 5 rokov na 1000 ~ivonarodenĹĽch.
Miera Ĺ›mrtnosti pod>a prí%0Ĺ„in smrti
Materská Ĺ›mrtnose
Cause specific death rate
Maternal mortality Pomer po%0Ĺ„tu zomretĹĽch na ur%0Ĺ„itĹ› prí%0Ĺ„inu smrti
Úmrtnose matiek spojená s tehotenstvom, k strednému stavu obyvate>stva, oby%0Ĺ„ajne za
pôrodom a aestonedelím. rok.
Oby%0Ĺ„ajne sa po%0Ĺ„íta na 100 tisíc obyvate>ov.
Miera materskej śmrtnosti
MKCH Medzinárodná atatistická
Maternal mortality rate (MMR),
Úmrtnose matiek spojená s tehotenstvom, pôro- klasifikácia chorôb a pridru~enĹĽch
dom a aestonedelím na 1000 ~ivonarodenĹĽch,
zdravotnĹĽch problémov
oby%0Ĺ„ajne za rok.
ICD - International Statistical Classifi-
cation of Diseases and Related Health
Nadśmrtnose mu~ov
Problems
Excess male mortality
Jednozna%0Ĺ„ná medzinárodná klasifikácia chorôb,
Prevaha śmrtnosti mu~ov nad śmrtnoseou ~ien
Ĺ›razov a prí%0Ĺ„in smrti, vypracovaná Svetovou
maskulinita zomretĹĽch.
zdravotníckou organizáciou (WHO).
Vyaaie miery śmrtnosti u mu~ov ako u ~ien (v
Aktualizuje sa pravidelnĹĽmi revíziami v desae-
ur%0Ĺ„itĹĽch vekovĹĽch skupinách).
ro%0Ĺ„nĹĽch intervaloch. V sĹ›%0Ĺ„asnosti platí jej 10.
revízia, t.j. ICD - 10.
Nadśmrtnose ~ien
Excess female mortality
`tandardizovaná miera Ĺ›mrtnosti
Prevaha śmrtnosti ~ien nad śmrtnoseou mu~ov
Standardized mortality rate
femininita zomretĹĽch.
Miera Ĺ›mrtnosti, vypo%0Ĺ„ítaná pomocou atandar-
Vyaaie miery śmrtnosti u ~ien ako u mu~ov (v
dizácie.
ur%0Ĺ„itĹĽch vekovĹĽch skupinách).
Pou~íva sa v analĹĽzach a pri porovnávaní
v priestore alebo %0Ĺ„ase.
Miera śmrtnosti pod>a veku
Age-specific mortality rate, age-specific
`tandardizovanż śmrtnostnż index
death rate
Standardised mortality ratio
Po%0Ĺ„et zomretĹĽch v ur%0Ĺ„itom veku k strednému
Pomer skuto%0Ĺ„ného a o%0Ĺ„akávaného po%0Ĺ„tu Ĺ›mrtí
stavu obyvate>ov v tom istom veku, oby%0Ĺ„ajne za
za predpokladu intenzity śmrtnosti atandardnej
rok.
populácie.
26
Zvykne sa pou~ívae aj názov nádej na do~itie
Úmrtnostné tabu>ky
alebo o%0Ĺ„akávaná d:~ka ~ivota.
Mortality tables, life tables
Je to naj%0Ĺ„astejaie pou~ívaná globálna charakte-
Tabu>ky ~ivota popisujśce proces zomierania
ristika na hodnotenie śmrtnosti.
obyvate>stva.
Princíp konatrukcie je zalo~enĹĽ na ur%0Ĺ„ení
pravdepodobností Ĺ›mrtia osôb pod>a veku v Stredná d:~ka ~ivota pri narodení
ur%0Ĺ„itom období a na zmenaovaní tabu>kového
Life expectancy at birth, expectation of
po%0Ĺ„tu osôb na základe tĹĽchto pravdepodobností.
life at birth
Po%0Ĺ„ítajĹ› sa oddelene pod>a pohlavia pre vek od
PriemernĹĽ po%0Ĺ„et rokov, ktoré pravdepodobne
0 do 104 rokov.
pre~ije práve narodená osoba za predpokladu, ~e
sa Ĺ›mrtnostné pomery nezmenia.
Stredná d:~ka ~ivota v danom veku
Life expectancy at given age, expec-
Normálna d:~ka ~ivota
tation of life at given age
Normal length of life
PriemernĹĽ po%0Ĺ„et rokov, ktoré pravdepodobne
Modus tabu>kového po%0Ĺ„tu zomretĹĽch.
eate pre~ije osoba v prísluanom veku za pred-
Vek, v ktorom >udia naj%0Ĺ„astejaie zomierajĹ›.
pokladu, ~e sa Ĺ›mrtnostné pomery nezmenia.
27
10. MIGRÁCIA
PriestorovĹĽ pohyb Imigrácia
Spatial mobility Immigration
Ka~dá zmena prítomnosti osoby na ur%0Ĺ„itom Seahovanie do ur%0Ĺ„itej Ĺ›zemnej jednotky.
mieste, bez oh>adu na Ĺ›%0Ĺ„el pohybu, periodicitu,
smer, vzdialenose, at.
Emigrácia
NazĹĽva sa aj mechanickĹĽm pohybom alebo
Emigration
geografickou mobilitou. ZahUHa vaetky typy
Seahovanie z danej śzemnej jednotky.
premiestnení (do%0Ĺ„asné i trvalé zmeny pobytu,
odchádzku a dochádzku do zamestnania, sezĂłnne
Legálna migrácia
migrácie, at.).
Legal migration
Vstup osoby na śzemie SR a opustenie śzemia
Migrácia, seahovanie
SR sp:HajĹ›ce medzinárodné dohody a zákonné
Migration
predpisy SR.
Pohyb cez hranice administratívnej jednotky, pri
ktorom dochádza k trvalej zmene pobytu osoby
Ilegálna migrácia
(v SR zmena obce trvalého pobytu, niekde
Illegal migration
zmena obvyklého pobytu).
Prekro%0Ĺ„enie atátnych hraníc, príp. alaí pobyt
V zahrani%0Ĺ„í sa pod pojmom migrácia chápe
osoby na Ĺ›zemí SR*), ktorĹĽ nereapektuje
hlavne zahrani%0Ĺ„ná migrácia, v SR naopak hlavne
medzinárodné dohody a zákonné predpisy SR.
vnĹ›torná a ozna%0Ĺ„uje sa aj ako seahovanie.
*) Pobyt dlhaí ako povolená doba pobytu.
V sĹ›%0Ĺ„asnosti sa pojem migrácie za%0Ĺ„ína pou~ívae
v airaom zmysle v zmysle pohybu za prácou
(migrácia za prácou), sezĂłnneho seahovania VnĹ›torná migrácia
(sezĂłnne migrácie), kyvadlového pohybu
Internal migration
(kyvadlové migrácie dochádzka za prácou,...),
Seahovanie v rámci vymedzeného Ĺ›zemia (napr.
at.
v rámci atátu, t.j. bez prekro%0Ĺ„enia atátnych hra-
níc).
Migrant V zahrani%0Ĺ„í sa na celoatátnej Ĺ›rovni be~ne
nesleduje.
Migrant
Osoba, ktorá mení miesto (obec) svojho trvalého
(obvyklého) pobytu z jednej krajiny do inej Vonkajaia migrácia
krajiny alebo z jedného regiĂłnu do iného
External migration
regiĂłnu v rámci krajiny.
Seahovanie z vymedzenej oblasti a do vyme-
dzenej oblasti (s prekro%0Ĺ„ením jej hraníc).
PriseahovanĹĽ
Immigrant Prihrani%0Ĺ„ná migrácia
Osoba, ktorá sa priseahovala do ur%0Ĺ„itej Ĺ›zemnej
Frontier migration
jednotky.
Pohyb cez hranice atátu v prihrani%0Ĺ„nom pásme.
Ak priseahovaná osoba neprekra%0Ĺ„uje medzi-
MalĹĽ pohrani%0Ĺ„nĹĽ styk.
národné hranice, v anglickej terminolĂłgii sa
ozna%0Ĺ„uje ako in-migrant (ak takéto hranice
Zahrani%0Ĺ„ná migrácia
prekra%0Ĺ„uje - ako imigrant).
International migration
Migrácia cez hranice atátu.
VyseahovanĹĽ
ZahrHuje migráciu atátnych ob%0Ĺ„anov SR, cudzin-
Emigrant
cov a osôb bez atátneho ob%0Ĺ„ianstva.
Osoba, ktorá sa vyseahovala z ur%0Ĺ„itej Ĺ›zemnej
V anglickej terminolĂłgii sa prívlastok inter-
jednotky.
national nezvykne be~ne pou~ívae.
Ak vyseahovaná osoba neprekra%0Ĺ„uje medziná-
rodné hranice, v anglickej terminolĂłgii sa ozna-
Celková, Ĺ›hrnná migrácia
%0Ĺ„uje ako out-migrant (ak takéto hranice pre-
Total migration
kra%0Ĺ„uje - ako emigrant).
Úhrn vnĹ›tornej a vonkajaej migrácie.
28
Migra%0Ĺ„né saldo, %0Ĺ„istá migrácia Objem migrácie
Net migration, balance of migration, Volume of migration
SĹ›%0Ĺ„et objemu vnĹ›torného seahovania a obratu
migration balance
zahrani%0Ĺ„ného seahovania.
Rozdiel medzi po%0Ĺ„tom priseahovanĹĽch a vysea-
hovanĹĽch.
Migra%0ńnż tok, migra%0ńnż prśd
Migra%0Ĺ„nĹĽ prírastok, prírastok seaho- Migration flow, migration stream
CelkovĹĽ po%0Ĺ„et migrantov, resp. prípadov seaho-
vaním, %0Ĺ„istá imigrácia
vania premiestnení, s rovnakĹĽm miestom odcho-
Migration increase, migration surplus,
du a s rovnakĹĽm miestom príchodu.
net immigration
Prírastok obyvate>stva zo seahovania, t.j. klad-
Povolenie na pobyt
né migra%0Ĺ„né saldo.
Residence permit
Ozna%0Ĺ„uje sa aj ako migra%0Ĺ„nĹĽ zisk (migration
Doklad, ktorĹĽ oprávHuje cudzinca zdr~iavae sa
surplus, net gain).
na Ĺ›zemí SR, prechodne, resp. trvalo.
Nevy~aduje sa od zahrani%0Ĺ„nĹĽch Slovákov.
Migra%0ńnż śbytok, śbytok zo seaho-
Zákon %0Ĺ„. 70/1997 Z. z. o zahrani%0Ĺ„nĹĽch Slo-
vania, %0Ĺ„istá emigrácia
vákoch.
Negative net migration count, net
emigration
TrvalĹĽ pobyt
Úbytok obyvate>stva zo seahovania, t.j.
Permanent residence
záporné migra%0Ĺ„né saldo.
TrvalĹĽ pobyt je v mieste stáleho bydliska ob%0Ĺ„ana
(t.j. je to miesto - obec, kde sa ob%0Ĺ„an SR, resp.
Hrubá miera migra%0Ĺ„ného salda
cudzinec trvale zdr~iava).
Crude rate of net migration Zákon %0Ĺ„. 253/1998 Z. z.
Migra%0Ĺ„né saldo na 1000 obyvate>ov stredného Úradná registrácia na základe prihlásenia sa
stavu, oby%0Ĺ„ajne za rok. k trvalému pobytu.
NazĹĽva sa aj %0Ĺ„istou migráciou.
PrechodnĹĽ pobyt
Migra%0Ĺ„nĹĽ obrat
Temporary stay
Turnover migration, migration turnover Miesto (obec), kde sa ob%0Ĺ„an zdr~iava do%0Ĺ„asne.
Úhrn po%0Ĺ„tu priseahovanĹĽch osôb (hrubá imigrá- Dôvodom mô~e bye atĹ›dium, zamestnanie, at.
cia) a vyseahovanĹĽch osôb (hrubá emigrácia) za (Zákon %0Ĺ„. 253/1998 Z. z.). Ob%0Ĺ„ania EÚ získavajĹ›
danĹ› Ĺ›zemnĹ› jednotku (okres, kraj, at.), prechodnĹĽ pobyt na základe registrácie, ostatní
oby%0Ĺ„ajne za rok. cudzinci na základe povolenia (Zákon %0Ĺ„. 48/2002
NazĹĽva sa aj hrubou migráciou (gross Z. z .).
migration). Obrat seahovania za republiku je
zvy%0Ĺ„ajne obrat zahrani%0Ĺ„ného seahovania.
ObvyklĹĽ pobyt
(Place of) Current residence
Hrubá miera migrácie
Miesto (miesta), kde sa osoba obvykle zdr~iava.
SĹ›%0Ĺ„et po%0Ĺ„tu priseahovanĹĽch a vyseahovanĹĽch
Pojem pou~ívanĹĽ v zahrani%0Ĺ„í. Ob%0Ĺ„ania niekto-
osôb na 1000 obyvate>ov stredného stavu,
rĹĽch atátov mô~u pou~ívae nieko>ko miest po-
oby%0Ĺ„ajne za rok.
bytu.
Objem vnĹ›torného seahovania
Azyl
Volume of internal migration
Asylum
Po%0Ĺ„et prípadov seahovania v rámci ur%0Ĺ„itého
Ochrana cudzinca, ktorĹĽ v atáte, ktorého je
śzemia (republiky, kraja, okresu, at.).
atátnym ob%0Ĺ„anom (alebo v atáte, v ktorom bĹĽva,
V SR zahUHa seahovanie z obce do obce v rámci
ak ide o osobu bez atátneho ob%0Ĺ„ianstva), má
okresu (vnĹ›trookresné seahovanie), z okresu do
opodstatnené obavy z prenasledovania z raso-
okresu v rámci kraja (vnĹ›trokrajské seahovanie)
vĹĽch, nábo~enskĹĽch alebo národnostnĹĽch dôvo-
a seahovanie medzi krajmi (medzikrajské seaho-
dov, z dôvodov zastávania ur%0Ĺ„itĹĽch politickĹĽch
vanie).
názorov alebo prísluanosti k ur%0Ĺ„itej sociálnej
skupine, a vzh>adom na tieto obavy sa nechce
alebo nemô~e vrátie do tohto atátu.
29
Azyl mô~e bye udelenĹĽ aj z humanitnĹĽch
Odídenec
dôvodov, ako aj za Ĺ›%0Ĺ„elom zlĹ›%0Ĺ„enia rodiny.
De-facto refugee
Dohovor o právnom postavení ute%0Ĺ„encov
Cudzinec, ktorému je na Ĺ›zemí inej krajiny
(%7Ĺ„eneva 1951)
poskytnuté do%0Ĺ„asné Ĺ›to%0Ĺ„isko (napr. po%0Ĺ„as vojno-
Protokol tĹĽkajĹ›ci sa právneho postavenia
vého konfliktu).
ute%0Ĺ„encov (New York 1967)
V SR:
Presídlenec
Dohovor o právnom postavení ute%0Ĺ„encov
Displaced person
%0Ĺ„.319/1996 Z. z.
Osoba, ktorá bola preseahovaná do krajiny
l.53 Ústavy Slovenskej republiky
pôvodu.
Zákon %0Ĺ„. 480/2002 Z. z . o azyle
Ob%0Ĺ„ianstvo
%7Ĺ„iadate> o azyl
Citizenship
Asylum applicant, asylum seeker
Právna väzba medzi osobou a atátom, ktorá
Cudzinec, ktorĹĽ ~iada v inej krajine o ochranu
nevyjadruje etnickĹĽ pôvod osoby.
pred perzekściou alebo nebezpe%0ńenstvom
EurĂłpsky dohovor o ob%0Ĺ„ianstve (Oznámenie
hroziacim v krajine pôvodu.
MZV SR, %0Ĺ„. 418/2000 Z. z.); udelenie ob%0Ĺ„ianstva
V SR je to cudzinec, ktorĹĽ na Ĺ›tvare policajného
v SR nemusí bye podmienené zánikom pôvodného
zboru vyhlási, ~e ~iada o udelenie azylu na
ob%0Ĺ„ianstva.
Ĺ›zemí SR. (Zákon %0Ĺ„. 480/2002 Z. z. o azyle)
`tátny ob%0Ĺ„an
Azylant
Citizen
Refugee
Ob%0Ĺ„an prísluaného atátu.
Cudzinec, ktorému bol udelenĹĽ azyl.
Osoba, ktorá nie je atátnym ob%0Ĺ„anom prí-
V praxi sa %0Ĺ„asto nerozliauje medzi termínmi
sluaného atátu, je v Hom cudzincom (foreigner).
azylant a ~iadate> o azyl.
30
11. STAV A PRÍRASTOK OBYVATE%3Ĺ„STVA
Stav obyvate>stva Migra%0Ĺ„né saldo
Number of inhabitants Net migration
ZahrHuje po%0ńet, atruktśru a rozmiestnenie oby- Rozdiel medzi po%0ńtom priseahovanżch a vy-
vate>stva. seahovanĹĽch.
Napr. pod>a pohlavia, veku a Ĺ›zemia. Kladné migra%0Ĺ„né saldo sa ozna%0Ĺ„uje ako
migra%0Ĺ„nĹĽ prírastok alebo migra%0Ĺ„nĹĽ zisk,
záporné migra%0Ĺ„né saldo ako migra%0Ĺ„nĹĽ Ĺ›bytok.
StrednĹĽ stav obyvate>stva v roku
Mid-year population
CelkovĹĽ prírastok
Stav obyvate>stva k 1.7.
Total increase
SĹ›%0Ĺ„et prirodzeného prírastku a migra%0Ĺ„ného
Po%0Ĺ„iato%0Ĺ„nĹĽ stav obyvate>stva v roku
salda.
Population on 1 January
ZápornĹĽ sĹ›%0Ĺ„et sa ozna%0Ĺ„uje ako celkovĹĽ Ĺ›bytok.
Stav obyvate>stva k 1.1.
Hrubá miera prirodzeného prí-
KoncovĹĽ stav obyvate>stva v roku
rastku
Population on 31 December
Crude rate of natural increase
Stav obyvate>stva k 31.12.
PrirodzenĹĽ prírastok na 1000 obyvate>ov
stredného stavu, oby%0Ĺ„ajne za rok.
PriemernĹĽ stav obyvate>stva (v ob-
dobí)
Hrubá miera migra%0Ĺ„ného salda
Mean population
Crude rate of net migration
ChronologickĹĽ priemer stavov za dané obdobie
Migra%0Ĺ„né saldo na 1000 obyvate>ov stredného
(mesiac, atvrerok, polrok, rok, ...)
stavu, oby%0Ĺ„ajne za rok.
PrirodzenĹĽ prírastok
Hrubá miera celkového prírastku
Natural increase
Crude rate of total increase
Rozdiel medzi po%0Ĺ„tom ~ivonarodenĹĽch a zom-
CelkovĹĽ prírastok na 1000 obyvate>ov
retĹĽch.
stredného stavu, oby%0Ĺ„ajne za rok.
ZápornĹĽ rozdiel medzi po%0Ĺ„tom ~ivonarodenĹĽch
a zomretĹĽch sa ozna%0Ĺ„uje ako prirodzenĹĽ
śbytok.
31
LITERATÚRA
1. A Quick Reference Compendium of Selected Key Terms used in The World
Report 2000. WHO 2000. http://www.who.int/terminology/ter/
2. Andorka, R.: Determinants of fertility in advanced societies. METHUEN &
CO LTD, London 1978.
3. Demographic statistics 1999. EUROSTAT.
4. Dictionary of Demographic and Reproductive Health Terminology, POPIN
Population Information Network, UN 1999.
http://www.popin.org/~unpopterms/
5. Dictionary of Social Protection Terms. Slovakian English, English
Slovakian. EC 2000.
6. Glossary of Social Protection Terms. EC 2000.
7. Glossary of Terms. EMIN - European Migration Information Network, UCL,
EC, EU. http://www.emin.geog.ucl.ac.uk/glossary/
8. Hinde, A.: Demographic Methods. Arnold, London 2002.
9. Kalibová, K., Pavlík, Z., Vodáková, A.: Demografie nejen pro demografy.
SLON a Sociologickż śstav AV R, Praha 1993.
10. Koschin, F.: Demografie poprvé. V`E, Katedra informatiky a statistiky, Praha
2000.
11. Krátky slovník slovenského jazyka. Veda, Bratislava 1997.
12. Mészáros, J.: MetodickĹĽ materiál. VĹĽpo%0Ĺ„et Ĺ›mrtnostnĹĽch tabuliek. VĹĽpo%0Ĺ„et
stratenĹĽch rokov ~ivota Ĺ›mrtím. INFOSTAT, Bratislava 2000
13. Mládek, J.: Základy geografie obyvate>stva. SPN, Bratislava 1992.
14. Oznámenie Ministerstva zahrani%0Ĺ„nĹĽch vecí SR %0Ĺ„.319/1996 Z.z. o ~enevskom
dohovore a newyorskom protokole o právnom postavení ute%0Ĺ„encov.
15. Pavlík, Z., RychtaYíková, J., `ubrtová, A.: Základy Demografie. Academia,
Praha 1986.
16. Population French-English Glossary. Council of Europe Press, 1994.
17. Pressat, R.: Demographic Analysis. Edward Arnold, London 1972.
18. Preston, S.H., Heuveline, P. Guillot, M.: Demography. Measuring and
Modeling Population Processe. Blackwell Publishers, Oxford, Malden 2001.
19. PYíru%0Ĺ„ka demografické statistiky pro potYebu oblastních statistickĹĽch orgáno.
Metodická publikace. SÚ, Praha 2000.
20. Siegel, J.S.: Applied Demography. Accademic Press, San Diego, San
Francisco, New York, Boston, London, Sydney, Tokyo 2002.
21. Srb, V., Ku%0Ĺ„era, M., Ro~i%0Ĺ„ka, L.: Demografie. Svoboda, Praha, 1971.
22. Recommendation on Statistics of International Migration. Revision 1.Staistical
Papers, series M, No. 58, Rev.1. United States, New York, 1998.
23. Roubí%0Ĺ„ek, V.: Úvod do demografie. Codex Bohemia, Praha 1997.
32
24. `ubrtová, A.: D%1Ĺ‚jiny popula%0Ĺ„ního myalení a popula%0Ĺ„ních teorií.Ústav
%0Ĺ„eskoslovenskĹĽch a sv%1Ĺ‚tovĹĽch dejin SAV, Praha 1989.
25. Vandeschrick, Ch.: Demografická analĹĽza. Karlova Univerzita, Praha, 2000.
26. Vodáková, A., Vodáková, O., Soukup, V.: Sociální a kulturní antropologie.
SLON a Sociologickż śstav AV R, Praha, 2000.
27. Pavlík, Z. a kol.: Popula%0Ĺ„ní vĹĽvoj eské republiky 2001. PYírodov%1Ĺ‚decká
fakulta UK, Praha, 2002.
28. VaHo, B. (ed.): Popula%0Ĺ„nĹĽ vĹĽvoj v Slovenskej republike 1999. INFOSTAT,
Bratislava 2000.
29. Zákon %0Ĺ„. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu ob%0Ĺ„anov Slovenskej republiky a
registri obyvate>ov Slovenskej republiky.
30. Zákon %0Ĺ„. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorĹĽch
zákonov.
31. Zákon %0Ĺ„. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorĹĽch zákonov.
33
ABECEDNĹ» ZOZNAM TERMÍNOV
Hrubá miera sobáanosti 17
Analytické demografické Ĺ›daje 12 Hrubá miera Ĺ›mrtnosti 25
Azyl 29 Hrubé ukazovatele 12
Azylant 30 Hustota obyvate>stva 7
Billeterov index 15 Ilegálna migrácia 28
Celková, Ĺ›hrnná migrácia 28 Imigrácia 28
Celkové ukazovatele 12 Index 12
CelkovĹĽ prírastok 31 Index ekonomického zaea~enia 15
istá miera reprodukcie ( MR) 23 Index ekonomickej závislosti
Definitívne ukazovatele 12 mladĹĽch >udí 15
Demografia 7 Index ekonomickej závislosti
Demografická analĹĽza 7 starĹĽch >udí 15
Demografická reprodukcia 7 Index femininity 14
Demografická revolĹ›cia 9 Index maskulinity 14
Demografická atruktĹ›ra 7 Index plodnosti 22
Demografické procesy 7 Index potratovosti 24
Demografické správanie 7 Index potratovosti pod>a veku 24
Demografické udalosti, demogra- Index rozvodovosti 19
fické javy 7 Index starnutia, Sauvyho index 16
Demografické ukazovatele 12 Index veku 15
DemografickĹĽ prechod 9 Intenzívne analytické ukazovatele 12
DemografickĹĽ vĹĽvoj, popula%0Ĺ„nĹĽ Intercenzálne obdobie 11
vĹĽvoj 7 JednovĹĽstupné tabu>ky ~ivota 8
Detská Ĺ›mrtnose 26 Koeficient femininity 14
Diferen%0Ĺ„né ukazovatele 12 Koeficient maskulinity 14
D:~ka trvania man~elstva 18 Kohorta 8
Doj%0Ĺ„enská Ĺ›mrtnose 25 Kohortno-komponentná metĂłda 9
Doj%0Ĺ„enská Ĺ›mrtnose na endogénne KoncovĹĽ stav obyvate>stva
prí%0Ĺ„iny 25 v roku 31
Doj%0Ĺ„enská Ĺ›mrtnose na exogénne Kone%0Ĺ„ná potratovose 24
prí%0Ĺ„iny 26 Kone%0Ĺ„ná miera 13
Dokon%0Ĺ„enĹĽ vek 14 Kone%0Ĺ„ná plodnose 22
Emigrácia 28 Kone%0Ĺ„ná rozvodovose 19
Extenzívne analytické ukazovatele 12 Kone%0Ĺ„ná sobáanose 17
Fyziologická plodnose - fekundita Legálna migrácia 28
(plodivose) 22 Longitudálne ukazovatele 12
Generácia 8 Longitudinálna analĹĽza, kohortná
Hlavné vekové skupiny 15 analĹĽza 8
Hrubá miera 13 Maltuzianizmus 9
Hrubá miera celkového prírastku 31 Man~elská plodnose 22
Hrubá miera migrácie 29 Man~elstvo 17
Hrubá miera migra%0Ĺ„ného salda 29, 31 Materská Ĺ›mrtnose 26
Hrubá miera potratovosti 24 Matrika 11
Hrubá miera pôrodnosti 22 MediánovĹĽ vek, vekovĹĽ medián,
Hrubá miera prirodzeného medián veku 14
prírastku 31 MedzipôrodnĹĽ interval 21
Hrubá miera reprodukcie 22 Miera 13
Hrubá miera rozvodovosti 19 Miera detskej Ĺ›mrtnosti 26
34
Miera doj%0Ĺ„enskej Ĺ›mrtnosti 25 Návrh na rozvod 19
Miera man~elskej plodnosti pod>a Neformálne spolu~itie, faktické
veku 22 spolu~itie, kohabitácia 18
Miera materskej śmrtnosti 26 Neomaltuzianizmus 9
Miera mimoman~elskej plodnosti Nepriama atandardizácia 8
pod>a veku 22 Normálna d:~ka ~ivota 27
Miera mUtvorodenosti 25 Novorodenecká Ĺ›mrtnose 25
Miera neskorej novorodeneckej Ob%0Ĺ„ianstvo 30
Ĺ›mrtnosti 25 Objem migrácie 29
Miera novorodeneckej Ĺ›mrtnosti 25 Objem vnĹ›torného seahovania 29
Miera perinatálnej Ĺ›mrtnosti 25 ObvyklĹĽ pobyt 29
Miera plodnosti pod>a veku 22 Obyvate>stvo 7
Miera ponovorodeneckej Ĺ›mrtnosti 25 Obyvate>stvo schopné uzavriee
Miera popôrodnej Ĺ›mrtnosti 25 man~elstvo 18
Miera potratovosti pod>a veku 24 Odídenec 30
Miera rozvodovosti man~elstiev Otvorená populácia 10
pod>a veku 19 Perinatálna Ĺ›mrtnose 25
Miera rozvodovosti pod>a veku 19 Plodnose - fertilita 22
Miera skorej novorodeneckej Po%0Ĺ„iato%0Ĺ„nĹĽ stav obyvate>stva
śmrtnosti 25 v roku 31
Miera sobáanosti pod>a veku 17 Podrobné tabu>ky ~ivota 8
Miera sobáanosti slobodnĹĽch 17 Pohlavie 14
Miera Ĺ›mrtnosti pod>a prí%0Ĺ„in smrti 26 Pohyb obyvate>stva 7
Miera Ĺ›mrtnosti pod>a veku 26 Ponovorodenecká Ĺ›mrtnose 25
Miera Ĺ›mrtnosti prvého dHa 25 Popôrodná Ĺ›mrtnose 25
Miery sobáanosti ovdovenĹĽch 17 Poproduktívny vek 15
Miery sobáanosti rozvedenĹĽch 17 Populácia 7
Migrácia, seahovanie 7, 28 Populacionizmus 9
Migra%0Ĺ„ná atatistika 11 Popula%0Ĺ„ná klíma 9
Migra%0Ĺ„né saldo 31 Popula%0Ĺ„ná politika 9
Migra%0Ĺ„né saldo, %0Ĺ„istá migrácia 29 Popula%0Ĺ„ná prognĂłza 9
Migra%0Ĺ„nĹĽ obrat 29 Popula%0Ĺ„ná projekcia 9
Migra%0Ĺ„nĹĽ prírastok, prírastok Popula%0Ĺ„né teĂłrie 9
seahovaním, %0Ĺ„istá imigrácia 29 Popula%0Ĺ„nĹĽ odhad 8
Migra%0Ĺ„nĹĽ tok, migra%0Ĺ„nĹĽ prĹ›d 29 Poradie narodeného dieeaea 21
Migra%0ńnż śbytok, śbytok zo Poradie tehotenstva 21
seahovania, %0Ĺ„istá emigrácia 29 Poreproduk%0Ĺ„nĹĽ vek (poreproduk%0Ĺ„-
Migrant 28 ná veková skupina) 15
Mimoman~elská plodnose 22 Porovnávacie ukazovatele 12
Minimálny vek pri sobáai 17 Potrat 24
MKCH Medzinárodná atatistická Potratovose 24
klasifikácia chorôb a pridru~enĹĽch Povolenie na pobyt 29
zdravotnĹĽch problémov 26 Pôrod 21
Mladnutie populácie 16 Pôrod mimo man~elstva 21
Modálny vek pri sobáai 18 Pôrod v man~elstve 21
Modálny vek, modus veku 14 Pôrod ~ivého dieeaea 21
MUtvonarodené dieea 21 Pôrodnose 21
MUtvorodenose 22 Predbe~né ukazovatele 12
NadĹ›mrtnose mu~ov 26 Predproduktívny vek 15
Nadśmrtnose ~ien 26
35
Predreproduk%0Ĺ„nĹĽ vek (predrepro- Slobodní 8
duk%0Ĺ„ná veková skupina) 15 SnĹ›benci 18
PrechodnĹĽ pobyt 29 Sobáa 17
Presídlenec 30 Sobáae vyaaieho poradia 18
PresnĹĽ vek 14 Sobáana kohorta 18
Priama atandardizácia 8 Sobáane tabu>ky 18
Prí%0Ĺ„ina smrti 26 Sobáanose 17
Priemerná d:~ka trvania man- Spontánny potrat, samovo>nĹĽ
~elstva pri jeho zániku 18 potrat 24
PriemernĹĽ stav obyvate>stva Stabilná populácia 10
(v období) 31 Stacionárna populácia 10
PriemernĹĽ vek 14 Starnutie populácie 16
PriemernĹĽ vek pri sobáai 18 Starnutie populácie zdola 16
PriemernĹĽ vek (matky) pri pôrode 21 Starnutie populácie zhora 16
PriemernĹĽ vek (matky) pri prvom Stav obyvate>stva 31
pôrode 21 Stredná d:~ka ~ivota pri narodení 27
PriemernĹĽ vek pri prvom sobáai 18 Stredná d:~ka ~ivota v danom veku 27
PriestorovĹĽ pohyb 28 StrednĹĽ stav obyvate>stva v roku 31
Prihrani%0Ĺ„ná migrácia 28 Sundbärgove typy vekovej
Primárny index maskulinity 14 atruktĹ›ry 15
PrirodzenĹĽ pohyb 7 `pecifická miera 13
PrirodzenĹĽ prírastok 31 `pecifické ukazovatele 12
PriseahovanĹĽ 28 `tandardizácia 8
Produktívny vek 15 `tandardizovaná miera Ĺ›mrtnosti 26
Prvosobáanose 17 `tandardizovanĹĽ Ĺ›mrtnostnĹĽ index 26
Prvotná prí%0Ĺ„ina smrti 26 `tatistika obyvate>stva 11
Reálna populácia 10 `tatistika pohybu obyvate>stva 11
Redukovaná miera 13 `tátny ob%0Ĺ„an 30
Redukovaná miera rozvodovosti `truktĹ›ra pod>a pohlavia 14
(pre danĹ› sobáanu kohortu) 19 Tabu>ková populácia 10
Redukovaná miera rozvodovosti Tabu>ky plodnosti 23
(v danom roku) 19 Tabu>ky ~ivota 8
Redukovaná miera sobáanosti 17 Tehotenstvo 21
Register obyvate>ov 11 Transverzálna analĹĽza, prierezová
Reproduk%0Ĺ„né obdobie 22 analĹĽza 8
Reproduk%0Ĺ„né vekové skupiny 15 Transverzálne ukazovatele 12
Reproduk%0Ĺ„nĹĽ vek 22 TrvalĹĽ pobyt 29
Reproduk%0Ĺ„nĹĽ vek (reproduk%0Ĺ„ná Trvanie tehotenstva 21
veková skupina) 15 Úhrnná plodnose 22
RodinnĹĽ stav 8 Úhrnná potratovose 24
Rozmiestnenie obyvate>stva 7 Úhrnná miera 13
Rozvedení, rozvedené 8 Úhrnná miera Ĺ›mrtnosti 26
Rozvod 19 Úhrnná rozvodovose 19
Rozvodové tabu>ky 20 Úhrnná rozvodovose man~elstiev 19
Rozvodovose 19 Úhrnná sobáanose 17
S%0Ĺ„ítanie obyvate>stva, popula%0Ĺ„nĹĽ Ukon%0Ĺ„enie tehotenstva 21
cenzus 11 Umelé preruaenie tehotenstva,
Sekundárny index maskulinity 14 umelĹĽ potrat, indukovanĹĽ potrat,
Skorá novorodenecká Ĺ›mrtnose 25 interrupcia 24
Skrátené tabu>ky ~ivota 8 Úmrtie 25
36
Úmrtnose 25 Vaeobecná miera 13
Úmrtnose pod>a prí%0Ĺ„in smrti 26 Vaeobecná miera plodnosti 22
Úmrtnose prvého dHa 25 Vaeobecná miera potratovosti 24
Úmrtnostné tabu>ky 27 Vaeobecná miera rozvodovosti 19
Uzavretá populácia 10 Vaeobecná miera sobáanosti 17
Vdovci, vdovy, ovdovení 8 VĹĽberové ziseovanie 11
Vek 14 VyseahovanĹĽ 28
Vek (matky) pri pôrode 21 Zahrani%0Ĺ„ná migrácia 28
Vek pri sobáai 17 Záchovná hodnota 9
Veková pyramída 14 Základné demografické
Veková atruktĹ›ra 14 ukazovatele 12
ViacnásobnĹĽ pôrod 21 Zánik man~elstva 19
ViacvĹĽstupné tabu>ky ~ivota 8 %7Ĺ„enatí, vydaté 8
Vitálna atatistika 11 %7Ĺ„iadate> o azyl 30
VnĹ›torná migrácia 28 %7Ĺ„ivonarodené dieea 21
Vonkajaia migrácia 28 %7Ĺ„ivorodenose 21
37
Vydal: Inatitśt informatiky a atatistiky
DĹ›bravská 3, 842 21 Bratislava
V edícií: Akty
Pod %0Ĺ„íslom: 15
Po%0Ĺ„et strán: 38
Po%0Ĺ„et vĹĽtla%0Ĺ„kov: 35
Tla%0ń: Inatitśt informatiky a atatistiky, Bratislava
43-2002-A/15
38
Wyszukiwarka
Podobne podstrony:
kratky vyznamovy slovnik retorickych pojmovkratky slovensko cesky slovnikHistoria I r II stopnia Gr 1 Statystyka z demografiÄ historycznÄ wykĹ ad 2012 13Demografiademografiaa07 Problem demograficzny i jego źródłamedicny slovnikStatystyka z demografią w 605 Europie grozi katastrofa demograficznaStatystyka z demografią w 7slovnik cz? sk elektrotechnickych vyrazovDemografia tesy wiedzyWyklad 3 demografiaDemografia społeczna opracowanieSTATYSTYKA I DEMOGRAFIA cz 2DEMOGRAFIA aneks rysunki 2010spanielsko cesky slovnikwięcej podobnych podstron